K wobsahej skočić

Cyrkej swjateju Pětra a Pawoła

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Napohlad ze zapada z typiskej dwójnej wěžu swj. Pětra a Pawoła

Cyrkej swjateju Pětra a Pawoła (němsce Stiftskirche St. Peter und Paul) je ewangelska wosadna cyrkej w Hodźiju, kotraž słuša k ewangelsko-lutherskej krajnej cyrkwi Sakskeje. Wona steji wosrjedź wsy na wyšinje nad Dołhej wodu a je dla toho połoženja hižo wotdaloka widźeć. Charakteristiske znamjo Hodźijskeje cyrkwje je jeje dwójna wěža.

Tuchwilny farar Hodźijskeje wosady je Krystof Rummel, kiž poskića sčasami tež bože słužby w serbskej rěči. Wot awgusta 2020 je wón zdobom serbski superintendent. Z Hodźijskim fararjom běchu w zašłosći mj. dr. Wjacław Warichius (1589–1618), Jaroměr Hendrich Imiš (1858–97) a Jan Pawoł Křižan (1897–1923).

Hodźijska cyrkej do přetwara 19. lětstotka
W cyrkwi

Jako přeńdźe dźěl Hodźija w lěće 1006 jako załožba do wobsydstwa Mišnjanskeho biskopstwa, wuzwoli so najwyše ležace městno we wsy za twar noweje cyrkwje, planowaneje jako nowy duchowny centrum tutoho dźěla Hornjeje Łužicy. Na zbytnej ležownosći mjez cyrkwju a Dołhej Wodu mějachu kěrchow a bydlenja duchownych nastać. Cyłkowna ležownosć mjenowaše so „wustawowa štwórć“ (wustaw = załožba). Prěnja kapałka, pozdźiše wołtarnišćo, nasta po lěće 1010.[1]

Biskop Beno z Mišna załoži w lěće 1076 prěnju kamjentnu cyrkwju swjateju Pětra a Pawoła. Druhi romaniski twar nasta w běhu 13. lětstotka. Wot teje druheje cyrkwje je so mjez 1220 a 1230 nastaty podtwar dźensnišeje dwójneje wěže wobchował, kaž tež wokna na prědnim boku wěže.[1]

Krótko do reformacije dožiwi Hodźij mjez 1505 a 1517 pod biskopom Janom VI. ze Saalhausena dalšu fazu cyrkwinskeho twarjenja. Za tutón čas nasta pózdnjogotiski twar jako chódbowa cyrkej. Tehdyši twarski mišter Wolff Hrabisch napisa swoje mjeno při kónčnym kamjenju wołtarnišća, při klětce, myjnicy, krjepjeńcy a wšelakorych stołpach, podobnje kaž tehdomniši farar Jan z Jabłońca.[1]

Posledni katolski farar Hodźijskeje wosady bě Jan Jurij Temler (1500–1573), kiž dyrbješe swoju faru w lěće 1559 wopušćić, po tym zo bě Mišnjanski biskop Stołpin a Hodźij sakskemu kurwjerchej přepodał.[2]

W lěće 1589 wobškodźi so cyrkej přez woheń. W běhu znowanatwara natwarichu masiwnu dwójnu wěžu.[1]

Mjez 1702 a 1714 přetwari so cyrkej swj. Pětra a Pawoła wotnutřka po barokowym stilu. Započatk 19. lětstotka dyrbješe so cyrkwina wěža zakładnje wobnowić, při čimž so wěžowy časnik připrawi. 1862 přetworichu cyrkwinu třěchu z wysokeje šindźeloweje třěchi do sedłoweje. Nutřkownje so cyrkej w lěće 1892 nowogotisce wuhotowa, runje tak dóstaštej wěži wot architekta Christiana Gottfrieda Schramma swoju tuchwilnu nowogotisku podobu.[3] Napisy w cyrkwi běchu tehdy z wjetšeho dźěla serbske, někotre tež němske. Tak steješe nad triumfowym wobłukom serbsce „Knježe zdźerž nam swoje słowo“ a při wulkim krucifiksu na wołtarje „Za was“. Tež na kěrchowje běchu napisy zwjetša serbske.[4]

Cyrkej swj. Pětra a Pawoła ze zapada

Cyrkej je nahladny wobmjetowany twar z łamaneho kamjenja ze zwonkownymi podpěrami a rjapnymi woknami w fasadźe. Při južnej stronje wjedu gotiske dwójne wrota do cyrkwje, hłowny portal so při zapadnym boku wěže namaka.[5] Při južnej sćěnje wisa słónčny časnik z lěta 1515.[3]

Połkulojte wołtarnišćo ma přitwaraj na južnym a sewjernym boku. Přikryw wołtarnišćo wobsteji z hwězdoweho wjelba a pokaza pózdnjogotiske wumolowanje z lěta 1505. Na sewjernej stronje wołtarnišća namaka so barbite wokno z lěta 1892, zwobraznjace modlenje pastyrjow. Přikryw w sewjernym přitwarje wobsteji z pomolowaneho syćoweho wjelba, mjeztym zo ma južny přitwar ze sakristiju jednory drjewjany přikryw.[5]

W nutřkownym wobsteji cyrkej z hale z třomi cyrkwinskimi łódźemi a třomi kwaklemi. W syćowych wjelbach pokaza so ornamentalne pomolowanje zažneje renesansy z lěta 1515.[3] Cyrkwiny rum steji na kwadratiskim podrysu a noša so wot štyrjoch šwižnych, oktagonalnych zepěrow.[5]

Wěža je 62,5 metrow wysoka. We wysokosći zwonoweho poschoda namakaja so noworomaniske dwójne arkady pod wysokimaj, husće pódla so stejacymaj wěžowymaj helmomaj.[3]

Cyrkej wobsahuje slědowace předmjety wuhotowanja (wuběr):

  • dupa ze zornowca, 13. lětstotk[5]
  • swjaty křiž, wokoło 1500 wot Mišnjanskeho mištra stworjeny[5]
  • pěskowcowy wołtar z lěta 1512 ze swjećenskimaj křižomaj a dźěru w mensy, w kotrejž běše do reformacije porstowa relikwija swjateho Leonharda[3]
  • klětka wot 1513, pomjenowana po fararju Jana z Jabłońca[3]
  • cyrkwiny projekt Drježdźanskeho architekta Friedricha Pressa z temu „Gehet hin in alle Welt …“ (Mt 28,18-20)[5]

Byrgle, natwarjene w lěće 1988 wot Budyskeho byrgletwarskeho zawoda Eule (tehdy VEB Orgelbau Bautzen) jako Opus 542, wobjimuja 1814 pišćelow w 27 registrach na dwěmaj manualomaj. Prospekt, to je wonkowne wuhotowanje pišćelow, je so wot Friedricha Pressa stworił.[6][5]

W zwonowym poschodźe dwójneje wěže běchu wot lěta 1832 tři zwony, w lěće 1951 přida so štwórty zwón:[3]

čo.
 
lěto leća
 
lijer,
městno
zynk
11590M. Hilligerd’
21951Schilling, Apoldafis’
31823Friedrich Gruhl, Mały Wjelkowa’
41778J. A. Jannaschf’’

Do poměrnje wulkeje Hodźijskeje wosady słušeja nimo wosadneje wsy tež slědowace wjeski: Běčicy, Błohašecy, Bolborcy, Brěza, Čerwjene Noslicy, Čěškecy, Ćěchorjecy, Darin, Debrikecy, Delni Wunjow, Dobranecy, Dźiwoćicy, Horni Wunjow, Hornja Boršć, Chanecy, Janecy, Koblicy, Lešawa, Lutyjecy, Mała Boršć, Myšecy, Njezdašecy, Počaplicy, Praskow, Prěčecy, Spytecy, Sulšecy, Zemichow a Žičeń.

Hodźij je sobu najstarša wosada Hornjeje Łužicy a wobjimowaše do reformacije hišće wo wjele wjetši teritorij.

dobamjenoródna wjesžiwjenske datypřispomnjenja
1540–1559Jan Jurij Temler (posl. katolski)?~1500–1573
1589–1618Wjacław WarichiusHrodźišćo1564–1618
1618–1633Wjacław Warichius młódšiHodźij1595–1633
1633–1661Tobias PrätoriusWojerecy1604–1675do toho w Bukowje
1661–1676Tobias Prätorius młódšiHodźij1635–1707wot 1656 jako substitut swojeho nana, wot 1661 farar
1676–1696Andreas ManickeMückenberg1631–1696do toho w Eschdorfje
1780–1815Křesćan Bohachwał ŠlinčkNjeswačidło1734–1815do toho w Žarnowje
1817–1835Křesćan Awgust KubašTzschirna pola Lubanja1769–1835do toho w Hornim Wujězdźe
1836–1858Jan Korla Awgust RjedaSkanecy1786–1858do toho tu diakon
1858–1897Jaroměr Hendrich ImišBukojna1819–1897do toho we Wóslinku
1897–1923Jan Pawoł KřižanSćijecy1854–1923do toho diakon w Kamjencu a wot 1882 tu
1923–1934Gerhard VoigtKlětno1868–1940do toho tu diakon, po tym emeritowany
1934–1947Ernst WjezarBart1890–1959do toho tu diakon, po tym w Minakale
–1959Gerat LazarHirschfelde1910–1992do toho w Jöhstadće, po tym w Bukecach
1960–1992Karl Pietschdo toho w Berthelsdorfje
2008–Krystof Rummel

Z wotchadom fararja Lazarja do Bukečanskeje wosady serbska rěč w Hodźijskej cyrkwi za nimale 50 lět womjelkny. Hakle farar Rummel, kiž je serbšćinu nawuknył, zaso sčasami serbsce prěduje a w awgusće 2020 tež zastojnstwo serbskeho superintendenta wot Jana Malinka přewza.

  • Cornelius Gurlitt: Göda. W: Beschreibende Darstellung der älteren Bau- und Kunstdenkmäler des Königreichs Sachsen. 31. Zwjazk: Amtshauptmannschaft Bautzen (I. Teil). C. C. Meinhold, Dresden 1908, str. 61–77. (wobšěrne wopisanje)
  • Klaus Theodor Henke: Kirchenbau und Sakralkunst in der Oberlausitz. Oberlausitzer Verlag, Spitzkunnersdorf 2011, ISBN 978-3941908-28-4, str. 189–192
  • Peter Lieschke: Zur Geschichte des Ortes und der Parochie Göda bei Bautzen. Schmaler, Bautzen 1876 (digitalizat)
  1. 1 2 3 4 Klaus Theodor Henke: Kirchenbau und Sakralkunst in der Oberlausitz, str. 189.
    • Jan Meškank: Temler, Jan Jurij. W: Jan Šołta, Pětr Kunze, Franc Šěn (wud.): Nowy biografiski słownik k stawiznam a kulturje Serbow. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1984, str. 565
  2. 1 2 3 4 5 6 7 Klaus Theodor Henke: Kirchenbau und Sakralkunst in der Oberlausitz, str. 190.
  3. Theodor Hermann Lange: Ein Besuch beim Wendenpfarrer Immisch in Göda. W: Leipziger Tageblatt und Anzeiger, 29. januara 1894 (přiłoha).
  4. 1 2 3 4 5 6 7 Klaus Theodor Henke: Kirchenbau und Sakralkunst in der Oberlausitz, str. 192.
  5. Orgeldatenbank Sachsen: Göda, St. Peter-und-Paul (němsce)
 Commons: Cyrkej swj. Pětra a Pawoła – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
51.17833333333314.318333333333
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije