Holešow

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Holešow
Holscha
Połoženje Holešowa na karće Hornjeje Łužicy
Połoženje Holešowa na karće Hornjeje Łužicy
DEC
Połoženje Holešowa
Połoženje Holešowa
gmejna: Njeswačidło
zagmejnowanje: 1936
wobydlerstwo: 30 (31. decembra 2022)[1]
wysokosć: 148 metrow n.m.hł.
51.26916666666714.346666666667148
póstowe čisło: 02699
předwólba: 035933
wotwodźene
słowa:
wobydler/ka:
Holešowčan/-ka
adjektiw:
Holešowski
skłonowanje:
Holešowa, Holešowej, Holešow, Holešowom, w Holešowje
Powětrowy wobraz (2018)
Powětrowy wobraz (2018)

Powětrowy wobraz (2018)

Holešow (němsce Holscha) je wjeska z třiceći wobydlerjemi[2] w hornjołužiskim wokrjesu Budyšin. Słuša ke gmejnje Njeswačidło a leži 148 m nad mórskej hładźinu mjez někotrymi hatami a Čornicu. Hač do lěta 1936 běše samostatna gmejna z wjesnym dźělom Holešowska Dubrawka. Zwjazkowa dróha 96 (BudyšinWojerecy) wjedźe přez wjesku.

Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Susodne wjeski su Nowa Wjes na sewjerozapadźe, Holešowska Dubrawka na sewjerowuchodźe, Mały Holešow na juhozapadźe a Njeswačidło na zapadźe.

Ležownostne mjena[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Arnošt Muka je slědowace ležownostne mjena w swojej Statistice zapisał: Włosanka, Pasowka, Stare Błóta.

Stawizny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Něhdyši Holešowski młyn

Prěnje historiske naspomnjenje bě wokoło 1400 jako Holeschaw abo Holesaw.[3]

Wobydlerstwo a rěč[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

W lěće 1884 měješe wjes po Mukowej statistice 208 wobydlerjow, z nich 194 Serbow (93 %).[4]

Po ludličenju w lěće 2011 bydlachu we wsy 48 wobydlerjow w přerěznej starobje wot 44,1 lět (Sakska: 46,4).[5]

Ewangelscy wobydlerjo přisłušeja Njeswačanskej wosadźe.

Kulturne pomniki[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Něhdyši Holešowski hosćenc při B96

Jako připóznate kulturne pomniki steja pod škitom něhdyši hosćenc při B96 (čo. 12) z 18. lětstotka, kamjentny pućnik při sewjernym kóncu wsy na směr Holešowsku Dubrawku kaž tež knježi dom a hospodarskej twarjeni něhdyšeho Holešowskeho ryćerkubła (čo. 1, 1a, 2 a 3).

Wosobiny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Manfred Symank (1938–2020) – serbski wučer, šulski inspektor a awtor wučbnicow; rodźeny w Holešowje

Literatura[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Neudorf/Nowa Wjes, Holscha/Holešow und Holschdubrau/Holešowska Dubrawka. W: Oberlausitzer Heide- und Teichlandschaft (= Werte der deutschen Heimat. Zwjazk 67). 1. nakład. Böhlau, Köln/Weimar/Wien 2005, ISBN 978-3-412-08903-0, str. 203–205.


Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. staw: 31. decembra 2022; Podaća gmejnskeho zarjadnistwa Njeswačidło
  2. staw: 31. decembra 2022; Podaća gmejnskeho zarjadnistwa Njeswačidło
  3. Holešow w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
  4. Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 54. → wšě wjeski
  5. Wuslědki ludličenja 2011 za Njeswačidło (pdf)

Wotkaz[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Holešow – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije