Arnošt Muka: Rozdźěl mjez wersijomaj
→Wotkazy: digitalizat statistiki |
Keine Bearbeitungszusammenfassung |
||
Rjadka 5: | Rjadka 5: | ||
Arnošt Muka bu jako najstarši syn kublerja Jan Jurij Muka a jeho žony Marja Mitašec rodźeny. Studowaše wot lěta 1874 hač do 1879 slawistiku, teologiju a filologiju w [[Lipsk]]u a bu jako wučer wukubłany. Wot 1880 hač do 1883 dźěłaše Muka jako wučer na Budyskim gymnaziju, po tym najprjedy w [[Kamjenica|Kamjenicy]] a wot 1887 w [[Freiberg]]u. Z 1901 bě wón profesor. W lěće 1916 so Muka do Budyšina wróćeše. |
Arnošt Muka bu jako najstarši syn kublerja Jan Jurij Muka a jeho žony Marja Mitašec rodźeny. Studowaše wot lěta 1874 hač do 1879 slawistiku, teologiju a filologiju w [[Lipsk]]u a bu jako wučer wukubłany. Wot 1880 hač do 1883 dźěłaše Muka jako wučer na Budyskim gymnaziju, po tym najprjedy w [[Kamjenica|Kamjenicy]] a wot 1887 w [[Freiberg]]u. Z 1901 bě wón profesor. W lěće 1916 so Muka do Budyšina wróćeše. |
||
Bě sobuiniciator časopisa [[Lipa Serbska]] a załožer slěda ''Prěnja serbska dźiwadłowa zběrka'', kaž tež spěchowar a přećel [[Jakub Bart-Ćišinski|Jakuba Barta-Ćišinskeho]] a hromadźe z nim organizator [[Schadźowanka| |
Bě sobuiniciator časopisa [[Lipa Serbska]] a załožer slěda ''Prěnja serbska dźiwadłowa zběrka'', kaž tež spěchowar a přećel [[Jakub Bart-Ćišinski|Jakuba Barta-Ćišinskeho]] a hromadźe z nim organizator [[Schadźowanka|schadźowanki]] a [[Młodoserbske hibanje|młodoserbskeho hibanja]]. Čłon [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]] hižo wot 1874, pomjenowa so Muku w lěće k čestnemu předsydźe. Nimo toho bě Muka sobustaw akademijow w [[Kraków|Krakowje]], [[Zagreb]]u, [[Praha|Praze]], [[Běłohród|Běłohrodźe]], [[Pětrohród|Pětrohrodźe]] a [[Waršawa|Waršawje]]. |
||
Nastupajo literaturu a nowinarstwo, Muka bě wudawaćel wubraneje zběrki twórby [[Handrij Zejler|Handrija Zejlerja]], redaktor časopisa ''[[Łužica (časopis)|Łužica]]'' a ''[[Časopis Maćicy Serbskeje|Časopisa Maćicy Serbskeje]]'' (1894–1932). Wažnej na polu slawistiki stej wosebje Mukowa ''Statistika Łužiskich Serbow'' a ''Słownik delnjoserbskeje rěči''. |
Nastupajo literaturu a nowinarstwo, Muka bě wudawaćel wubraneje zběrki twórby [[Handrij Zejler|Handrija Zejlerja]], redaktor časopisa ''[[Łužica (časopis)|Łužica]]'' a ''[[Časopis Maćicy Serbskeje|Časopisa Maćicy Serbskeje]]'' (1894–1932). Wažnej na polu slawistiki stej wosebje Mukowa ''Statistika Łužiskich Serbow'' a ''Słownik delnjoserbskeje rěči''. |
||
== Česćowanja == |
== Česćowanja == |
||
Muka bě lawreat serbiskeho Rjada Swj. Save, ruskeho Rjada Swj. Stanisława, čornohórskeho Rjada Danila, ruskeho Rjada Swj. Hany III. rjadownje a sakskeho Albrechtoweho Rjada. W [[Choćebuz]]u a [[Budyšin]]je |
Muka bě lawreat serbiskeho Rjada Swj. Save, ruskeho Rjada Swj. Stanisława, čornohórskeho Rjada Danila, ruskeho Rjada Swj. Hany III. rjadownje a sakskeho Albrechtoweho Rjada. W [[Choćebuz]]u a [[Budyšin]]je stej dróze po nim pomjenowanejž |
||
== Hlej tež == |
|||
* [[Lisćina serbskich wsow 1884/85]] (wuslědki Mukoweje ''Statistiki Łužiskich Serbow'') |
|||
== Wotkazy == |
== Wotkazy == |
Wersija wot 27. februara 2015, 22:03
Dr. Arnošt Muka (němsce Ernst Mucke; * 10. měrca 1854 we Wulkim Wosyku; † 10. oktobra 1932 w Budyšinje) bě serbski slawist, spisowaćel, ludowědnik a aktiwist za serbske nowinarstwo kaž tež kulturne žiwjenje. Bě załožer Serbskeho muzeja.
Žiwjenje
Arnošt Muka bu jako najstarši syn kublerja Jan Jurij Muka a jeho žony Marja Mitašec rodźeny. Studowaše wot lěta 1874 hač do 1879 slawistiku, teologiju a filologiju w Lipsku a bu jako wučer wukubłany. Wot 1880 hač do 1883 dźěłaše Muka jako wučer na Budyskim gymnaziju, po tym najprjedy w Kamjenicy a wot 1887 w Freibergu. Z 1901 bě wón profesor. W lěće 1916 so Muka do Budyšina wróćeše.
Bě sobuiniciator časopisa Lipa Serbska a załožer slěda Prěnja serbska dźiwadłowa zběrka, kaž tež spěchowar a přećel Jakuba Barta-Ćišinskeho a hromadźe z nim organizator schadźowanki a młodoserbskeho hibanja. Čłon Maćicy Serbskeje hižo wot 1874, pomjenowa so Muku w lěće k čestnemu předsydźe. Nimo toho bě Muka sobustaw akademijow w Krakowje, Zagrebu, Praze, Běłohrodźe, Pětrohrodźe a Waršawje.
Nastupajo literaturu a nowinarstwo, Muka bě wudawaćel wubraneje zběrki twórby Handrija Zejlerja, redaktor časopisa Łužica a Časopisa Maćicy Serbskeje (1894–1932). Wažnej na polu slawistiki stej wosebje Mukowa Statistika Łužiskich Serbow a Słownik delnjoserbskeje rěči.
Česćowanja
Muka bě lawreat serbiskeho Rjada Swj. Save, ruskeho Rjada Swj. Stanisława, čornohórskeho Rjada Danila, ruskeho Rjada Swj. Hany III. rjadownje a sakskeho Albrechtoweho Rjada. W Choćebuzu a Budyšinje stej dróze po nim pomjenowanejž
Hlej tež
- Lisćina serbskich wsow 1884/85 (wuslědki Mukoweje Statistiki Łužiskich Serbow)