Mišno

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Mišno
němsce Meißen
Mišno na karće Sakskeje
Mišno na karće Sakskeje
DEC
Mišno
Mišno
Wopon
Wopon Mišna
Wopon Mišna
Zakładne daty
stat Němska Němska
zwjazkowy kraj SakskaSakska Sakska
wokrjes Mišnjanski
wysokosć 106 metrow n.m.hł.
přestrjeń 30,92 km²
wobydlerstwo 29.011 (31. dec 2022)[1]
hustosć zasydlenja 938 wob. na km²
póstowe čisła 01654–01662
předwólba (+49) 03521
awtowa značka MEI, GRH, RG, RIE
Politika a zarjadnistwo
wyši měšćanosta Olaf Raschke (bjezstronski)
rozčłonkowanje 12 městnych dźělow
adresa Markt 1
01662 Meißen
webstrona stadt-meissen.de
Połoženje Mišna w Sakskej
KartaKosowikiDiera-ZehrenEbersbach (Mišno)GlaubitzGröditzWulki HojnHirschsteinKäbschütztalNosynKlipphausenLampertswaldeNosynHłomačMišnoMoritzburgGröditzNiederauNosynNünchritzPriestewitzRadobyleRadeburgRyzawaRöderaueSchönfeldStauchitzStrjelaTauschaThiendorfKlipphausenWeinböhlaLampertswaldeWülknitzCytańSakskaDrježdźanyWokrjes BudyšinWokrjes Sakska Šwica-Wuchodne Rudne horyWokrjes Srjedźna SakskaWokrjes Sewjerna SakskaBraniborska
Karta
wikidata: Mišno (Q8738)
51.16666666666713.483333333333

Mišno (němsce Meißen, delnjoserbsce Mišnjo, čěsce Míšeň, pólsce Miśnia) je stare město při Łobju w Sakskej a wokrjesne město wokrjesa Mišno.

Mišnjanski hród załoži so pod mjenom Misnia w lěće 929 na zapadnym brjoze Łobja. Tuž słuša Mišno k najstaršim znatym městam na teritoriju dźensnišeje wuchodneje Němskeje. Tehdy słužeše město jako twjerdźizna němsko-frankowskich dobywarjow w kraju połobjanskich Słowjenjow. Wot lěta 968 bě Mišno sydło biskopstwa; tu skutkowaše tež sławny biskop Beno. Pozdźišo załoženemu Mišnjanskemu markhrabinstwu přisłušachu tež dźěle dźensnišeje Hornjeje Łužicy.

Dla swojeho wulkeho wuznama płaći Mišno jako stawizniske jadro moderneje Sakskeje.

Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Aktualne ličby wobydlerstwa po gmejnach 2022; Statistiski krajny zarjad Sakskeje

Wotkazaj[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Mišno – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije