K wobsahej skočić

Královéhradecký kraj

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
50.3815.86
Královéhradecki kraj
Wopon Královéhradeckeho kraja
Wopon Královéhradeckeho kraja
Zakładne daty
přestrjeń 4.758 km²
wobydlerstwo 555.209 (1. jul 2024)[1]
hustosć zasydlenja 117 wob. na km²
sydło Hradec Králové
awtowa značka H
websydło kr-kralovehradecky.cz
center  w Čěskej (klikń na kartu!)Hlavní město Praha
center w Čěskej (klikń na kartu!)
Wobdźěłać
p  d  w

Královéhradecký kraj je jedyn ze štyrnaće krajow Čěskeje republiki. Nadeńdźe so w sewjerowuchodnych Čechach a ma něhdźe 550.000 wobydlerjow. Zarjadniske sydło a z něhdźe 92.000 wobydlerjemi najwjetše město je Hradec Králové.

Královéhradecký kraj mjezuje z Delnjošleskim wojewódstwom na sewjeru a wuchodźe, z Pardubickim krajom na juhu, ze Srjedźočěskim krajom na zapadźe a z Libereckim na sewjerozapadźe. Wobsteji ze 448 gmejnow w pjeć wokrjesach. Najwažniša rěka w Královéhradeckim kraju je Łobjo, kotrež so w Kyrkonošach na sewjeru kraja wužórli. Tute horiny, w kotrychž nadeńdźe so ze Sněžku (1602 m) tež najwyša hora Čěskeje, tworja přirodnu hranicu ze Šleskej.

Ke krajej słušeja slědowace wokrjesy (čěsce okres):

Přehlad wokrjesow
okrespřestrjeń (km²)gmejny (města)
Okres Hradec Králové (HK)892104 (6)
Okres Jičín (JC)887111 (10)
Okres Náchod (NA)85278 (11)
Okres Rychnov nad Kněžnou (RK)98280 (9)
Okres Trutnov (TU)114775 (12)
cyłkownje4758448 (48)

Wokrjesy hraja wot lěta 2003 jenož hišće statistisku rólu a nimaja wjace zarjadnisku funkciju.

Najwjetše města Královéhradeckeho kraja su:

město wobydlerstwo
1. januara 2023[2]
Hradec Králové 93.506
Trutnov 29.660
Náchod 19.936
Jičín 16.210
Dvůr Králové nad Labem 15.348
Vrchlabí 12.205
Jaroměř 12.628
Rychnov nad Kněžnou 11.178
  1. Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 7. 2024 (online). Český statistický úřad.
  2. Český statistický úřad – Ličby wobydlerstwa čěskich gmejnow dnja 1. januara 2018 (PDF; 602 KB)
 Commons: Královéhradecký kraj – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije