K wobsahej skočić

Čerwjeny klon

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Čerwjeny klon
Čerwjeny klon (Acer rubrum)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
  Eurosidy II
rjad: (Sapindales)
swójba: Mydłowcowe rostliny
(Sapindaceae)
podswójba: Hippocastanoideae
ród: Klon[1][2] (Acer)
družina: Čerwjeny klon
wědomostne mjeno
Acer rubrum
L.
Wobdźěłać
p  d  w

Čerwjeny klon (Acer rubrum) je štom ze swójby mydłowcowych rostlin (Sapindaceae).

Po druhich žórłach zarjaduje so do swójskeje swójby klonowych rostlinow (Aceraceae).

Čerwjeny klon je štom, kotryž docpěwa wysokosć wot 7 hač 15 (30) m. Rostlina je zmjerzkokruta.

Króna je kehelojta hač kulojta.

Łopjena su třilapate hač pjećlapate a sćeńka rězane. Wone su na delnim boku módrozelene a docpěwaja dołhosć wot 6 hač do 10 cm. Wobě delnjej lapje so jenož słabje jewitej. Nazymske barbjenje je intensiwnje čerwjene.

Kćěje wot měrca hač do apryla. Błyšćace čerwjene kćenja so před zazelenjenju lisća jewja. Wone steja na krótkich stołpikach w promjenjach.

Płody so hižo zahe wuwiwaja. Jich křidleška su čerwjene, wuske a tupokućikaće jednym k druhemu steja.

Stejnišćo a rozšěrjenje

[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Pochadźa z wuchodneje sewjerneje Ameriki. Preferuje słónčne stejnišća a swětłe sćiny. Potrjebuje čerstwe hač włóžne, bjezwapnowe pódy.

Wažne sorty su 'Bowhall', 'Red Sunset', 'Schlesingeri', 'Scanlon' a 'October Glory'.

  1. Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 196.
  2. W internetowym słowniku: Ahorn
  • Botanica, Bäume und Sträucher, Über 2000 Pflanzenporträts, ISBN 978-3-8331-4467-7, strona 63 (němsce)
  • Bruno P. Kremer: Steinbachs Naturführer Bäume & Sträucher, ISBN 978-3-8001-5934-5, strona 142 (němsce)
  • Mayer, Schwegler: Welcher Baum ist das?, Bäume, Sträucher, Ziergehölze, ISBN 978-3-440-11273-1, strona 74 (němsce)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije