Zwjazkowy sejm

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Zwjazkowy worjoł je logo parlamenta.
Zwjazkowy sejm schadźuje so w Berlinskim reichstagu.

Zwjazkowy sejm (němsce Bundestag) je wot lěta 1949 parlament Zwjazkoweje republiki Němskeje. Jeho sydło je wot 1999 Berlinski reichstag.

W politiskim systemje Němskeje je zwjazkowy sejm jenički wustawowy organ, kotryž bu direktnje z ludu wuzwoleny. Legislaturna perioda sejma zasadnje traje štyri lět. W tuchwilnej 20. legislaturnej periodźe sedźi 736 zapósłancow w sejmje, mjez nimi 206 za SPD, 197 za CDU a CSU, 118 za Zelenych, 92 za FDP, 82 za AfD a 39 za Lěwicu. Dwaj zapósłancaj staj bjez frakcije, mjez nimaj čłon SSW.

Prezidentka sejma je wot 26. oktobra 2021 něhdyša parlamentariska jednaćelka frakcije SPD Bärbel Bas.

Poslednje wólby do zwjazkoweho sejma wotměchu so 26. septembra 2021.

Wólby[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Dotalne wólby k zwjazkowemu sejmej wotměchu so w lětach 1949, 1953, 1957, 1961, 1965, 1969, 1972, 1976, 1980, 1983, 1987, 1990, 1994, 1998, 2002, 2005, 2009, 2013, 2017 a 2021.

Zastupjerjo Łužicy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Při wólbach dnja 26. septembra 2021 zdobyštaj kandidataj AfD Karsten Hilse a Tino Chrupalla druhi raz direktnej mandataj wólbneju wokrjesow 156 (Budyšin I) a 157 (Zhorjelc). Do wólbow 2017 zastupištaj Serbowka Marja Michałkowa a Michael Kretschmer (wobaj CDU) Hornju Łužicu w zwjazkowym sejmje.

Wotkazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Zwjazkowy sejm – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije