Woda

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Běžaca woda

Woda je chemiska wjazba, kotraž je njeparujomna za wšěch žiwochow na zemi. Wona pod normalnymi wuměnjenjemi je kapalny při temperaturach mjez 0 °C a 100 °C. Pod škrějnym dypkom bywa kruta maćizna, a to lód. Nad warjenskim dypkom bywa para.

Woda wobsteji z wodźika a kislika w poměrje 2:1. Wona wobsahuje w drobnych mnóstwach ćežku wodu.

Tři štwórćinow powjerch zemje su přikryte přez wulku kopicu wody, oceany. Cirkulacija wody mjez oceanami a powětrom zwjetša kreěruje wjedro.

Woda je hłowny napoj wšěch zwěrjatow.

Wjele maćiznow móže so we wodźe rozpušćeć, při čimž wotwisuje rozpušćomnosć wot maćizny a temperatury. Rozpušćomnosć płunow wotewza z přiběracej temperaturu, mjeztym zo přiběra rozpušćomnosć selow z přiběracej temperaturu.

Kajkosće[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Kajkosć Woda (H2O)
Škrějna temperatura 0 °C
Temperatura zawarjenja (při normalnym ćišćom) 100 °C
Maksimalna hustota 1,0 g/cm³
Maksimalna hustota je při 3,98 °C
Hódnota pKw při 25 °C 14,000
Wiskozita při 20 °C 1,005
Powjerchowe napjeće jr 25 °C, din·cm 71,97
Wuparna ćopłota (cal/mol) 10,515
pH při 25 °C 7,00
Hustota při 20 °C, g/mL 0,9982

Chemija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Woda je jara jednora chemiska wjazba. Jeje formula je H2O. To woznamjenja, zo molekul wody ma 2 atomaj wodźika, a 1 atom kislika. Temperatura, při kotrejž woda bywa lód, je 0 Celsius pod normalnym atmosferiskim ćišćom; temperatura, při kotrejž woda so wari, definuje 100 Celsius při normalnym (morjoniwownym) atmosferiskim ćišćom. Wona je jenička substanca, kotraž so ćehnje, hdyž bywa lód.

Jednora ale wažna a jónkróćna kajkosć wody je, zo jeje kruta forma płuwa na kapalnej. Kruta faza je mjenje husta hač kapalna woda, dla geometrije sylnych wodźikowych wjazbow kotrež so jenož při niskich temperaturach zdźěłuja. Tohodla hłuboka woda wostanje kapalna, ćopliša hač lodowy powjerch, a wodowe organizmy (prěnje žiwe organizmy na zemi) móžeja lodowe wumjenja přežiwić.

Ćežka woda, połćežka woda a přećežka woda[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Nimo „normalneje“ woda eksistuje tež tak mjenowana „połćežka woda“, „ćežka woda“ (deuteriumowy oksid) a „přećežka woda“ (tritiumowy oksid). Při ćežkej a přećežkej wodźe normalny wodźikowy atom (protium, symbol H) so přez jeju ćežkej izotopaj deuterium abo tritium naruna. Při połćežkej wodźe, jedyn wodźikowy atom so přez deuterium naruna.

Ćežka woda so wot wšědneje wody we fyziskich a chemiskich kajkosćach rozeznawa, na př. ma wyši škrějny dypk, warjenski dypk a je husćiša. Na bazy wulkeje masoweje diferency mjez protiumom a deuteriumom a tritiumom, (kotrejž matej dwójnu a trójnu masu), kinetiski izotopowy efekt je jara akutny. Dla narunanja normalneje wody při chemiskich substancach runowahowe reakcije změnja, štož móže na př. k ćěłoškódnym sćěham w čłowječim ćěle wodźić.

Molekulowa geometrija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Wodowy molekul wobsteji z dweju wodźikoweju atomow a jednoho kislikoweho atoma. Geometrisce wodowy molekul je kutny a wotpowěduje VSEPR-teoriji, AB2E2-typej. Dwaj atomaj wodźika a dwaj poraj elektronow su přesunjenej do róžkow předstajeneho tetraedra. Nuhel, kotryž dwaj O-H-wjazbaj začinitej, je 104,45°. Nastanje dla wulkeje potrjeby na rumje swobodnych porow elektronow daloko idealneho tetraedroweho nuhela (~109,47°). Dołhosć O-H-wjazbow je něhdźe 95,84 pikometrow.

Biologija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Madźarski pjenjez kotryž leži na powjerchu dla powjerchoweje napjatosće.

Woda je najnuzniša substanca za wšěch žiwochow, dokelž ma wjacore rědke kajkosće kotrež su jara wažne za žiwjenje. Je dobra rozpušćadło, a ma sylnu powjerchowu napjatosć. Čerstwa woda je najhusćiša při 4 °C; jeje hustosć wotewza, hdyž mjerznje abo so zhrěje. Kaž stabilny molekul w našej atmosferje, hra wažnu rólu jako absorbowadło ultrawioletneho promjenjenja. Dokelž woda ma wysoku specifisku ćopłotu kotraž stabilizuje klimu na cyłym swěće.

Woda je jara dobre rozpušćadło, a rozpušćuje wjace družinow substancow, kaž wšelake sele a cokory, a wolóžuje swoje chemiske wzajomne skutkowanje, kotrež pomha kompleksne matabolizmy. Najebać toho, někajke substancy so njederje měšeja z wodu, inkluziwnje wolijow a hydrofobnych substancow. Bańkowe membrany wužiwaja tutu kajkosć z by starosćiwje kontrolowali wzajomne skutkowanje mjez swojimi wobsahami a eksternymi chemiskimi wěcami. To bu tróšku wot powjerchoweje napjatosće wody wolóžowane.

Wodowe kapki su stabilne dla sylneje powjerchoweje napjatosće wody. To hodźi so wobkedźbować při kapkach na njerozpušćomnym powjerchu kaž škleńcy. Woda so do kapkow zwjazuje. Tuta kajkosć je trěbna za rostlinowu transpiraciju.

Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Na powjerchu zemje nahromadźa so wodowe masy dele běžace — na př. po rěčkach a rěkach — abo na wěstym niwowje stejace — na př. w jězorach, morjach a oceanach.

Dokelž woda je trěbna za čłowjeske, zwěrjeće a rostlinowe žiwjenje, jeje disponujomnosć ma wulku wažnosć sociusku a politisku. Pódlanska mapa pokaza w čerwjenej barbje kraje, w kotrychž steji kóždemu wobydlerjej wob lěto mjenje hač 500 m³ wobnowjeneje wody k dispoziciji. Žołta barba pokaza disponujomnosć mjez 500 a 1700 m³. Dokelž přeprěkuja někotre rěki, kotrež su wažne za wodowe zastaranje (na př. Jordan, Colorado), krajowe hranicy, su móžne mjezykrajne konflikty wo pitnej wodźe.

Hlej tež[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Woda – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije