Völklingen

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Völklingen
Völklingen na karće Posaarskeje
Völklingen na karće Posaarskeje
DEC
Völklingen
Völklingen
Wopon
Wopon
Wopon
Zakładne daty
stat Němska Němska
zwjazkowy kraj PosaarskaPosaarska Posaarska
wokrjes Regionalny zwjazk Saarbrücken
wysokosć 200 metrow n.m.hł.
přestrjeń 67,07 km²
wobydlerstwo 39.428 (31. dec 2021)[1]
hustosć zasydlenja 588 wob. na km²
póstowe čisło 66333
předwólby (+49) 06898, 06802
awtowa značka SB, (VK)
Politika a zarjadnistwo
měšćanostka Christiane Blatt (SPD)
adresa Rathausplatz
66333 Völklingen
webstrona voelklingen.de
Połoženje we wokrjesu Regionalny zwjazk Saarbrücken
49.2533333333336.8533333333333


Völklingen je město z něhdźe 40.000 wobydlerjemi w Posaarskej, kotrež słuša do regionalneho zwjazka Saarbrücken. Wone je po Saarbrückenje, Neunkirchenje a Homburgu štwórte najwjetše město zwjazkoweho kraja.

Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Město nadeńdźe so někotre kilometry zdalene wot krajneje stolicy Saarbrücken při brjoze rěki Saar. Měšćanske dźěle na lěwym boku rěki słušeja do regiona Warndt a mjezuja z Francoskej. W měšćanskim dźělu Wehrden wuliwa so rěčka Rossel do Saary.

Radniska dróha z wěžomaj cyrkwje swj. Eligija a stareje radnicy

Stawizny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Völklingen słuša k najstaršim sydlišćam w Posaarskej a bě hižo w keltiskej dobje wobsydleny. Za čas Romjanow bě na městnje dźensnišeho města w płódnej dolinje Saary wažne křižowanišćo za regionalny wobchad a hospodarstwo.

W zažnym srjedźowěku sta so sydlišćo w běhu zasydlenja Frankow mjez 5. a 9. lětstotkom ze srjedźišćom wokolnych wjeskow a statokow. Tule steješe jedne z třoch wuznamnych kralowskich kubłow při Saarje; nimo toho zetkaštej so dwaj wažnej pućej: čara z Köllerskeje doliny k Saarje ze starej romskej dróhu, wjedźacej ze Saarbrückena do Triera. Tak nabywa Völklingen wuznam w frankowskim zarjadnistwje a sudnistwje.

Dnja 27. oktobra 822 naspomni so wjes prěni raz pisomnje jako Fulcolingas. Hišće za čas Karolingow natwari so Völklingenska cyrkej swj. Měrćina. W slědowacych lětstotkach wostawaše Völklingen ratarske sydlišćo, kotrež podsteješe Saarbrückenskim hrabjam. Hakle w 19. lětstotku wuwiwaše so w běhu industrializacije do města. 1860 dósta dwórnišćo při nowej železniskej čarje Saarbrücken–Merzig–Trier; w lěće 1862 sta so ze sydłom hamtskeho sudnistwa. 1869 wotewri so druhi móst přez Saaru pola Wehrdena.

Swójbne předewzaće Röchling a jeho železniska hěta kaž tež wudobywanje wuhla přetworjachu Völklingen w běhu někotrych lět do wulkoindustrielneho centruma. Dźensa je město hišće sydło předewzaća Saarstahl AG.

Wuwiće wobydlerstwa[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Wuwiće wobydlerstwa wot 1822 do 2017
lěto wobydlerjo
1822 2.001
1830 2.237
1860 4.118
1890 13.528
1900 19.792
1916 30.149
1927 34.105
1939 35.150
1951 40.840
1960 43.954
lěto wobydlerjo
1970 39.461
1974 48.412
1980 44.872
1990 43.569
2000 43.051
2005 40.967
2006 40.344
2007 40.163
2008 39.971
2009 39.689
lěto wobydlerjo
2010 39.539
2011 39.482
2012 39.509
2013 39.358
2014 39.531
2015 40.093
2016 40.494
2017 40.426

žórło: webstrona města Völklingen[2]

Wobchad[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Přez Völklingen wjedźetej zwjazkowa awtodróha 620 (SaarlouisSaarbrücken) a zwjazkowa dróha 51. Völklingenske dwórnišćo nadeńdźe so při čarje Saarbrücken–Trier. Zwiski wobsteja nimo tuteju městow do Koblenza, Kaiserslauterna a Mannheima. Město ma tež rěčny přistaw při Saarje.

Literatura[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Hans Peter Buchleitner: Vom Königshof zur Hüttenstadt, Völklingen 1950.
  • Joachim Conrad (wud.): Wiege einer Stadt, Forschungen zur Martinskirche im Alten Brühl von Völklingen, Saarbrücken 2010.

Wotkazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Völklingen – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow

Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Saarland.de – hamtske ličby wobydlerstwa dnja 31.12.2021 (PDF; 98 kB)
  2. Statistik Internetpräsenz der Stadt Völklingen, 10. awgusta 2018
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije