Přehlad rěčnych swójbow

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Někotre wjetše rěčne swójby[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Přiklady rěčnych swójbow (hlej zjeće wobraza [1])

Najwjetše swójby[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Po Ethnologue[1] najwjetše rěčne swójby po ličbje rěčow w spinkomaj su:

  1. Nigerokongoske rěče (1,514 rěčow)
  2. Awstroneziske rěče (1,268 rěčow)
  3. Trans-New Guinea (564 rěčow) (zwadne)
  4. Indoeuropske rěče (449 rěčow)
  5. Sino-Tibetske rěče (403 rěčow)
  6. Afroaziske rěče (375 rěčow) (zwadne)
  7. Nilosaharaske rěče (204 rěčow)
  8. Pamanyunganske rěče (178 rěčow)
  9. Oto-Mangueske rěče (174 rěčow) (ličba diskutuje so; Lyle Campbell wobsahuje jenož 27)
  10. Awstroaziske rěče (169 rěčow)
  11. Sepik-Ramu rěče (100 rěčow) (zwadne)
  12. Tai-Kadai (76 rěčow)
  13. Tupiske rěče (76 rěčow)
  14. Drawidske rěče (73 rěčow)
  15. Majaske rěče (69 rěčow)

Rěčne swójby[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

W slědowacych wotrězkach kóždy lisćinowy zapisk je znata abo prawdźebodobna rěčna swójba. Geografiske nadpisy wyše toho słuža jenož jako pomoc, zo bychu so swójby do přehladnišo rjadowali hač njestrukturowana lisćina něšto stow rěčnych swójbow. Geografiske přiwuznistwo je přihódna za tutón zaměr, ale tute nadpisy njejsu namjety někajkich "superswójbow", kotrež su z mjenowanymi swójbami fylogenetisce přiwuzne.

Afrika a Juhozapadna Azija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Afroaziske rěče (něhdy hamito-semitiske, zwjetša diskutowane, kotrež wobsteja z njediskutowanych semitiskich, berberskich, čadskich, kušitiskich a omotoskich rěčnich swójbow a koptiskeje rěče)
  2. Nigerokongoske rěče (druhdy Niger-kordofaniske)
  3. Nilosaharaske rěče
  4. Khoeske rěče (dźěl namjeta khoisanskich rěčow)
  5. Tuu rěče (dźěl khoisanskich rěčow)

Europa a sewjerna, zapadna a Južna Azija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Indoeuropske rěče
  2. Drawidske rěče
  3. Sewjerozapadne kawkaziske rěče (často do sewjernych kawkaziskich zapřijate)
  4. Sewjerowuchodne kawkaziske rěče (často do sewjernych kawkaziskich rěčow zapřijate)
  5. Hurro-Urartiske rěče (wotemrěte, snadź maja poćah k sewjerowuchodnym kawkaziskim rěčam)
  6. Južnokawkaziske rěče
  7. Altajske rěče (často diskutowane; zwjetša so k nim turkowske, mongolske a tunguziske rěče přiličuja, druhdy so tež korejšćina, japanšćina, Ainu a Niwch do tuteje grupy zapřijimaja)
  8. Uralske rěče
  9. Jukagirske rěče
  10. Čukotko-Kamčatkaske rěče
  11. Jenisejske rěče
  12. Andamanske rěče (snadź dwě swójbje)
  13. Egejske rěče (wotemrěta rěčna swójba, kotraž wobsahuje etrušćinu, lemnišćinu a helwetišćinu)

Wuchodna Azija, Juhowuchodna Azija a Pacifik[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Awstroaziske rěče
  2. Awstroneziske rěče
  3. Bujeoske rěče (tež Puyŏ, Fuyu, wotemrěte, snadźe je poćah k Japanskej měli)
  4. Hmong-Mien rěče
  5. Japanske rěče
  6. Sino-Tibetske rěče
  7. Tai-Kadaiske rěče

Papuanske rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Baining rěče
  2. Border rěče
  3. Central Solomons rěče
  4. East Bird's Head-Sentani rěče
  5. Eastern Trans-Fly rěče (one in Australia)
  6. East Geelvink Bay rěče
  7. Lakes Plain rěče (upper Mamberamo River)
  8. Left May-Kwomtari rěče
  9. Mairasi rěče
  10. Nimboran rěče
  11. North Bougainville rěče
  12. Piawi rěče
  13. Ramu-Lower Sepik rěče
  14. Senagi rěče
  15. Sepik rěče
  16. Skou rěče
  17. South Bougainville rěče
  18. South-Central Papuan rěče
  19. Tor-Kwerba rěče
  20. Torricelli rěče
  21. West Papuan rěče
  22. Yuat rěče

Awstralske aboridźinske rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Bunaban rěče
  2. Daly rěče
  3. Limilngan rěče
  4. Djeragan rěče
  5. Nyulnyulan rěče
  6. Wororan rěče
  7. Mindi rěče
  8. Arnhem Land rěče (3 swójby a 2 izolowanej)
  9. Gunwinyguan rěče
  10. Pama-Nyungan rěče

Sewjerna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Rozšěrjenje rěčnych swójbow a isolates north of Mexico at first ontact.
  1. Algic rěče (incl. Algonquian rěče) (29)
  2. Alsean rěče (2)
  3. Caddoan rěče (5)
  4. Chimakuan rěče (2)
  5. Chinookan rěče (3)
  6. Chumashan rěče (6)
  7. Comecrudan rěče (3)
  8. Coosan rěče (2)
  9. Eskimo-Aleut rěče (7)
  10. Guacurian rěče (a.k.a. Waikurian) (8)
  11. Iroquoian rěče (11)
  12. Kalapuyan rěče (3)
  13. Kiowa-Tanoan rěče (7)
  14. Maiduan rěče (4)
  15. Mayan rěče (Sewjerna Amerika & Srjedźna Amerika) (31)
  16. Mixe-Zoquean rěče (Sewjerna Amerika) (19)
  17. Muskogean rěče (6)
  18. Na-Dené rěče (40)
  19. Oto-Manguean rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (27)
  20. Palaihnihan rěče (2)
  21. Plateau Penutian rěče (a.k.a. Shahapwailutan) (4)
  22. Pomoan rěče (7)
  23. Salishan rěče (23)
  24. Shastan rěče (4)
  25. Siouan rěče (16)
  26. Tequistlatecan rěče (3)
  27. Totonacan rěče (2)
  28. Tsimshian rěče (2)
  29. Utian rěče (12)
  30. Uto-Aztecan rěče (31)
  31. Wakashan rěče (6)
  32. Wintuan rěče (4)
  33. Yokutsan rěče (3)
  34. Yukian rěče (2)
  35. Yuman-Cochimí rěče (11)

Centralna Amerika a Južna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Alacalufan rěče (Južna Amerika) (2)
  2. Algic rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (29)
  3. Arauan rěče (Južna Amerika) (8)
  4. Araucanian rěče (Južna Amerika) (2)
  5. Arawakan rěče (Južna Amerika, Karibika) (73)
  6. Arutani-Sape rěče (Južna Amerika) (2)
  7. Aymaran rěče (Južna Amerika) (3)
  8. Barbacoan rěče (Južna Amerika) (7)
  9. Cahuapanan rěče (Južna Amerika) (2)
  10. Carib rěče (Južna Amerika) (29)
  11. Chapacura-Wanham rěče (Južna Amerika) (5)
  12. Chibchan rěče (Centralna Amerika & Južna Amerika) (22)
  13. Choco rěče (Južna Amerika) (10)
  14. Chon rěče (Južna Amerika) (2)
  15. Comecrudan rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (3)
  16. Guacurian rěče (a.k.a. Waikurian) (8)
  17. Harakmbet rěče (Južna Amerika) (2)
  18. Ge rěče (Južna Amerika) (13)
  19. Jicaquean rěče (Centralna Amerika)
  20. Jivaroan rěče (Južna Amerika) (4)
  21. Katukinan rěče (Južna Amerika) (3)
  22. Lencan rěče (Centralna Amerika)
  23. Lule-Vilela rěče (Južna Amerika) (1)
  24. Macro-Ge rěče (Južna Amerika) (32)
  25. Maku rěče (Južna Amerika) (6)
  26. Mascoian rěče (Južna Amerika) (5)
  27. Mashakalian rěče (Južna Amerika)
  28. Mataco-Guaicuru rěče (Južna Amerika) (11)
  29. Mayan rěče (North and Central America) (31)
  30. Misumalpan rěče (Centralna Amerika) (9)
  31. Mosetenan rěče (Južna Amerika) (1)
  32. Mura rěče (Južna Amerika) (1)
  33. Na-Dené rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (40)
  34. Nambiquaran rěče (Južna Amerika) (5)
  35. Oto-Manguean rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (27)
  36. Paezan rěče (Južna Amerika) (1)
  37. Panoan rěče (Južna Amerika) (30)
  38. Peba-Yaguan rěče (Južna Amerika) (2)
  39. Quechuan rěče (Južna Amerika) (46)
  40. Salivan rěče (Južna Amerika) (2)
  41. Tacanan rěče (Južna Amerika) (6)
  42. Tequistlatecan rěče (Centralna Amerika) (3)
  43. Tucanoan rěče (Južna Amerika) (25)
  44. Tupi rěče (Južna Amerika) (70)
  45. Uru-Chipaya rěče (Južna Amerika) (2)
  46. Uto-Aztecan rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (31)
  47. Witotoan rěče (Južna Amerika) (6)
  48. Xincan rěče (Centralna Amerika)
  49. Yanomam rěče (Južna Amerika) (4)
  50. Yuman-Cochimi rěče (Sewjerna Amerika & Centralna Amerika) (11)
  51. Zamucoan rěče (Južna Amerika) (2)
  52. Zaparoan rěče (Južna Amerika) (7)

Izolowane rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Centralna & Južna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Aikaná (Brazilska: Rondônia)
  2. Andoque (Kolumbiska, Peru)
  3. Aymara (Boliwiska)
  4. Betoi (Kolumbiska)
  5. Camsá (Kolumbiska)
  6. Canichana (Boliwiska)
  7. Cayubaba (Boliwiska)
  8. Cofán (Kolumbiska, Ekwador)
  9. Huaorani (a.k.a. Sabela, Waorani, Waodani) (Ekwador, Peru)
  10. Irantxe (Brazilska: Mato Grosso)
  11. Itonama (Boliwiska)
  12. Jotí (Venezuela)
  13. Koayá (Brazilska: Rondônia)
  14. Mapudungun (Chilska, Argentinska)
  15. Movima (Boliwiska)
  16. Munichi (Peru)
  17. Nambiquaran (Brazilska: Mato Grosso)
  18. Omurano (Peru)
  19. Otí (Brazilska: São Paulo) [extinct]
  20. Pankararú (Brazilska: Pernambuco)
  21. Puelche (Argentinska, Chilska)
  22. Puinave (Kolumbiska)
  23. Puquina (Boliwiska) [extinct]
  24. Taushiro (Peru)
  25. Tequiraca (Peru)
  26. Ticuna (Kolumbiska, Peru, Brazilska)
  27. Warao (Guyana, Surinam, Venezuela)
  28. Yámana (a.k.a Yagan) (Chilska)
  29. Yuracare (Boliwiska)
  30. Yuri (Kolumbiska, Brazilska)
  31. Yurumanguí (Kolumbiska)

Sewjerna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Chimariko (US: California)
  2. Chitimacha (US: Lousiania)
  3. Coahuilteco (US: Texas, northeast Mexico)
  4. Cuitlatec (Mexico: Guerrero) [extinct]
  5. Esselen (US: California)
  6. Haida (Canada: British Columbia; US: Alaska)
  7. Huave (Mexico: Oaxaca)
  8. Karankawa (US: Texas) [extinct]
  9. Karok (a.k.a. Karuk) (US: California)
  10. Keres (US: New Mexico)
  11. Kootenai (Canada: British Columbia; US: Idaho, Montana)
  12. Natchez (US: Mississippi, Louisiana) (sometimes linked to Muskogean)
  13. P'urhépecha (a.k.a. Tarascan) (Mexico: Michoacán)
  14. Salinan (US: California)
  15. Seri (Mexico: Sonora)
  16. Siuslaw (US: Oregon)
  17. Takelma (US: Oregon)
  18. Timucua (US: Florida, Georgia)
  19. Tonkawa (US: Texas) [extinct]
  20. Tunica (US: Mississippi, Louisiana, Arkansas)
  21. Washo (US: California, Nevada)
  22. Yana (US: California)
  23. Yuchi (US: Georgia, Oklahoma)
  24. Zuni (a.k.a. Shiwi) (US: New Mexico)

Awstralia[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Enindhilyagwa (AKA Andilyaugwa, Anindilyakwa)
  2. Laragiya
  3. Minkin [extinct; perhaps a member of Yiwaidjan or Tankic]
  4. Ngurmbur (perhaps a member of Macro-Pama-Nyungan)
  5. Tiwi (Melville and Bathurst Islands)

Nowa Guinea[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Abinomn (Baso, Foia) (sewjerny Irian)
  2. Anêm (New Britain)
  3. Ata (Pele-Ata, Wasi) (New Britain)
  4. Busa (Sandaun)
  5. Isirawa (sewjerny Irian)
  6. Kol (New Britain)
  7. Kuot (Panaras) (New Ireland)
  8. Massep
  9. Kwotari-Baibai (a.k.a. Pyu)
  10. Sulka (New Britain)
  11. Taiap (Gapun) (Sepik)
  12. Yalë (Nagatman) (Sandaun)
  13. Yawa (Geelvink Bay)
  14. Yélî Dnye (Yele) (Rennell Island)
  15. Yuri (Karkar) (Sandaun)

Azija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Ainu (rěč) or languages (Japan, Russia) (like Arabic or Japanese, the diversity within Ainu is large enough that some consider it to be perhaps up to a dozen languages while others consider it a single language with high dialectal diversity)
  2. Nivkh or Gilyak (Russia) (sometimes linked to Chukchi-Kamchatkan)
  3. Korean (North & South Korea, China, USA) (sometimes linked to Altaic; its dialect Jeju is often considered a different language)
  4. Kusunda (Nepal) (sometimes linked to Nihali or Indo-Pacific)
  5. Kalto or Nihali (India) (sometimes linked to Munda, Kusunda or Ainu)
  6. Burushaski (Pakistan, India) (sometimes linked to Yeniseian)
  7. Elamite (Iran) [extinct] (sometimes linked to Dravidian)
  8. Sumerian (Iraq) [extinct]
  9. Hattic (Turkey) [extinct] (sometimes linked to Northwest Caucasian)

Afrika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Hadza (Tanzania)
  2. Sandawe (Tanzania)
  3. Juu (Angola, Botswana, Namibia)
  4. ǂQhôã (Botswana) (may be related to Juu)

(all sometimes included under Khoisan)

Europa[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Basque (Spain, France) (related to extinct Aquitanian)
  2. Etruscan (Italy) [extinct; part of the poorly attested Tyrrhenian family]

Njeklasifikowane rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Languages are considered unclassified either because, for one reason or another, little effort has been made to compare them with other languages, or, more commonly, because they are too poorly documented to permit reliable classification. Most such languages are wotemrěta and most likely will never be known well enough to classify.

Europa[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Iberian (Španiska) [wotemrěta]
  2. Tartessian (Španiska, Portugalska) [wotemrěta]

Afrika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Shabo
  2. Meroitic [wotemrěta]

Azija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Quti [wotemrěta]
  2. Kaskian [wotemrěta]
  3. Cimmerian [wotemrěta]

Awstralia[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Tasmanian languages [wotemrěta]

Južna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Baenan (Brazilska) [wotemrěta]
  2. Culle (Peru) [wotemrěta]
  3. Cunza (Chile, Boliwiska, Argentinska) [wotemrěta]
  4. Gamela (Brazilska: Maranhão) [wotemrěta]
  5. Gorgotoqui (Boliwiska) [wotemrěta]
  6. Huamoé (Brazilska: Pernambuco) [wotemrěta]
  7. Kukurá (Brazilska: Mato Grosso) [wotemrěta]
  8. Natú (Brazilska: Pernambuco) [wotemrěta]
  9. Tarairiú (Brazilska: Rio Grande do Norte)
  10. Tuxá (Brazilska: Bahia, Pernambuco) [wotemrěta]
  11. Xokó (Brazilska: Alagoas, Pernambuco) [wotemrěta]
  12. Xukurú (Brazilska: Pernambuco, Paraíba) [wotemrěta]
  13. Yurumanguí (Kolumbiska) [wotemrěta]

Sewjerna Amerika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Adai (US: Louisiana, Texas) [wotemrěta]
  2. Alagüilac (Guatemala)
  3. Aranama-Tamique (US: Texas) [wotemrěta]
  4. Atakapa (US: Louisiana, Texas) [wotemrěta]
  5. Beothuk (Kanada: Newfoundland) [wotemrěta]
  6. Calusa (US: Florida) [wotemrěta]
  7. Cayuse (US: Oregon, Washington) [wotemrěta]
  8. Cotoname (sewjerowuchodni Mexico; US: Texas) [wotemrěta]
  9. Maratino (sewjerowuchodni Mexico) [wotemrěta]
  10. Naolan (Mexico: Tamaulipas) [wotemrěta]
  11. Quinigua (sewjerowuchodni Mexico) [wotemrěta]
  12. Solano (sewjerowuchodni Mexico; US: Texas) [wotemrěta]

Kreolske rěče, pidginy, mixed rěče, and trade rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Proposed language stocks[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Nóžki[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. http://www.ethnologue.com/web.asp

Bibliographija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Boas, Franz. (1911). Handbook of American Indian languages (Vol. 1). Bureau of American Ethnology, Bulletin 40. Washington: Government Print Office (Smithsonian Institution, Bureau of American Ethnology).
  • Boas, Franz. (1922). Handbook of American Indian languages (Vol. 2). Bureau of American Ethnology, Bulletin 40. Washington: Government Print Office (Smithsonian Institution, Bureau of American Ethnology).
  • Boas, Franz. (1933). Handbook of American Indian languages (Vol. 3). Native American legal materials collection, title 1227. Glückstadt: J.J. Augustin.
  • Campbell, Lyle. (1997). American Indian languages: The historical linguistics of Native America. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-509427-1.
  • Campbell, Lyle; & Mithun, Marianne (Eds.). (1979). The languages of native America: Historical and comparative assessment. Austin: University of Texas Press.
  • Goddard, Ives (Ed.). (1996). Languages. Handbook of North American Indians (W. C. Sturtevant, General Ed.) (Vol. 17). Washington, D. C.: Smithsonian Institution. ISBN 0-16-048774-9.
  • Goddard, Ives. (1999). Native languages and language families of North America (rev. and enlarged ed. with additions and corrections). [Map]. Lincoln, NE: University of Nebraska Press (Smithsonian Institute). (Updated version of the map in Goddard 1996). ISBN 0-8032-9271-6.
  • Gordon, Raymond G., Jr. (Ed.). (2005). Ethnologue: Languages of the world (15th ed.). Dallas, TX: SIL International. ISBN 1-55671-159-X. (Online version: http://www.ethnologue.com).
  • Greenberg, Joseph H. (1966). The Languages of Africa (2nd ed.). Bloomington: Indiana University.
  • Mithun, Marianne. (1999). The languages of Native North America. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 0-521-23228-7 (hbk); ISBN 0-521-29875-X.
  • Ross, Malcom. (2005). Pronouns as a preliminary diagnostic for grouping Papuan languages. In: Andrew Pawley, Robert Attenborough, Robin Hide and Jack Golson, eds, Papuan pasts: cultural, linguistic and biological histories of Papuan-speaking peoples [2]
  • Ruhlen, Merritt. (1987). A guide to the world's languages. Stanford: Stanford University Press.
  • Sturtevant, William C. (Ed.). (1978-present). Handbook of North American Indians (Vol. 1-20). Washington, D. C.: Smithsonian Institution. (Vols. 1-3, 16, 18-20 not yet published).
  • Voegelin, C. F.; & Voegelin, F. M. (1977). Classification and index of the world's languages. New York: Elsevier.

Eksterne wotkazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije