Khojsanske rěče

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Mapa rozšěrjenja Khojsankich rěčow (žołta)

Khojsanske rěče tworja najmjenše phylum Afriskich rěčow. Historisce, wone su byli hłownje rěčany Khojsany (Khoi a Bushmeny abo Sany). Dźensa so rěči z nimi jenož w pusćinje Kalahari w juhozapadnej Africe a w małem teritoriju w Tansaniji. Khojsanska rěč je Nama, z něhdźe 250 000 ludźimi; Sandawe je druha w ličbje z něhdźe 40,000, monolingualnymi ludźimi; a Ju rěče maja 30,000 ludźi dohromady. Druhe rěče su blisko wumrěća. Hadza a Sandawe rěče Tansaniji su generalnje klasifikowane jako Khojsanske, ale wone su ekstremnje zdalene linguistisce.

Fonetika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Zhromadne charakteristiske přiznamjenja khojsanksich rěčow su mlaski, za kotrež w klasiskich alfabetach njejsu wosebite pismiki. Ale za nje eksistuje znamješka w IPA-symbole.

Zwuk IPA-symbol (stary) Přikład
bilabial (en) ʘ     słyš ? / i
dental (en) ǀ ʇ     słyš ? / i
alweolar (en) ǃ ʗ     słyš ? / i
retroflex (en) 𝼊 ψ
palatal (en) ǂ 𝼋     słyš ? / i
lateral (en) ǁ ʖ     słyš ? / i


Rěčnicy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Rěče Ličba rěčow Rěčnicy
Hadza rěč 1 1 mil
Sandawe rěč 1 40 mil
Khoe rěče 9 300 mil
Tuu rěče 2 4 mil
Ju rěče 6 45 mil
Dospołnje něhdźe 20 něhdźe 400 mil

Rěčne swójby khojsanskich rěčow[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Znutřka khojsanskich rěčow so hodźa sćěhowace rěčne swójby z metodami přirunaceho rěčespyta rekonstruować.

Hadza[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Sandawe[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Sandawe (izolowana, 40.000 rěčnikow w Tansaniji)

Kwadi-Khoe[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Tež pod staršim pomjenowanjom centralne khojsanske rěče su znate.

  • Kwadi
  • Khoe
    • Khoekhoe
    • Tshu-Khwe (abo Kalahari) su zdźěla jich mlaski zhubili.
      • Wuchodny Tshu-Khwe (Južny Kalahari)
        • Shua (6.000 rěčnikow, dialektny kontinuum, wobsahuje Deti, Tsʼixa, ǀXaise a Ganádi)
        • Tsoa (9.300 rěčnikow, dialektny kontinuum, wobsahuje Cirecire a Kua)
      • Zapadny Tshu-Khwe (Zapadny Kalahari)
        • Kxoe (11.000 rěčnikow, dialektny kontinuum, wobsahuje ǁAni a Buga)
        • Naro (14.000 rěčnikow, dialektny kontinuum)
        • Gǀui-Gǁana (4.500 rěčnikow, dialektny kontinuum, wobsahuje Gǀui, Gǁana a ǂHaba)

Tuu[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Tež pod staršim pomjenowanjom južne khojsanske rěče su znate. Wot dweju hłownej hałuzow tuteje swójby so dźensa jenož hišće po jednej rěči rěči.

  • ǃUi
    • Nǀuu (8 rěčnikow w Juzňej Africe, wotemrěca)
    • ǀXam
    • Vaal-Orange: ǂUngkue, ǁŨǁʼe
    • Outliers: ǁXegwi, ǃGãǃne
  • Taa
    • Wuchod: ǃXóõ (4.200 rěčnikow, předewšěm w Botsuanje)
    • Zapad: Nǀamani, Nǀuǁen
    • Lower Nosop: ǀʼAuni, ǀHaasi

Ju-ǂHõã[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Tež pod staršim pomjenowanjom sewjerne khojsanske rěče su znate.

  • Ju

Ju-rěč je dialektny kontinuum z něhdźe 45.000 rěčnikami. K jich bóle znatych dialektam słuša ǃXũũ (ǃKung), Juǀʼhoan abo ǂKxʼauǁʼein.

Hlej tež[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Bibliografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Starostin G. (2003) A lexicostatistical approach towards reconstructing Proto-Khoisan. Mother Tongue, vol. VIII. (jendź.)
  • Köhler, O. (1971) 'Die Khoe-sprachigen Buschmänner der Kalahari', Forschungen zur allgemeinen und regionalen Geschichte. (Festschrift Kurt Kayser). Wiesbaden: F. Steiner, 373–411. (němsce)
  • Treis, Yvonne (1998) 'Names of Khoisan languages and their variants', in Schladt, Matthias (ed.) Language, Identity, and Conceptualization among the Khoisan. Köln: Rüdiger Köppe, 463–503. (jendź.)
  • Vossen, Rainer (1997) Die Khoe-Sprachen. Ein Beitrag zur Erforschung der Sprachgeschichte Afrikas. Köln: Rüdiger Köppe. (němsce)
  • Westphal, E.O.J. (1971) 'The click languages of Southern and Eastern Africa', in Sebeok, T.A. (ed.) Current trends in Linguistics Vol. 7: Linguistics in Sub-Saharan Africa. Berlin: Mouton, 367–420. (jendź.)
  • Winter, J.C. (1981) 'Die Khoisan-Familie'. In Heine, Bernd, Schadeberg Thilo C. & Wolff, Ekkehard (eds.) Die Sprachen Afrikas. Hamburg: Helmut Buske, 329–374. (němsce)

Eksterne wotkazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije