Kalijowy selenc

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Kalijowy selenc
Kalijowy selenc (Kali turgida)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
rjad: (Caryophyllales)
swójba: Šćěrjencowe rostliny (Amaranthaceae)
podswójba: Salsoloideae
ród: Kali
družina: Kalijowy selenc
wědomostne mjeno
Kali turgida
(Dumort.) Guterm.
Wobdźěłać
p  d  w

Kalijowy selenc (Kali turgida) je rostlina ze swójby šćěrjencowe rostliny (Amaranthaceae).

Po někotrych žórłach so swójbje Chenopodiaceae přirjaduje.

Wopis[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Kalijowy selenc z kćenjemi

Kalijowy selenc je jednolětna rostlina, kotraž docpěje wysokosć wot 25 hač do 60 cm. Rostlina je mjasna, šěrozelena abo načerjeń přeběžena, často seršćaće kosmata. Wona je rozrosćenje wobšěrna.

Hałuzy su proste a wotstejace.

Mjasne, kałace łopjena docpěja dołhosć wot 40 mm a šěrokosć wot 1 hač do 2 mm a su prosta, prynkojte a maja žołty, ćernjojty kónčk.

Kćěje wot julija hač do septembra. Jednotliwe kćenja su w rozporach stejace a zelene. Njenapadne kćenjowe łopješka docpěja wulkosć wot 1,5 mm a maja prěčnu trosku.

Stejnišćo a rozšěrjenje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Rosće rozpjeršenje we wopłokowanskej wobkromje pobrjohow Sewjerneho morja a Baltiskeho morja, ale rědko we wotewrjeny wobrostach na wutkatych pěskowych pódach.

Systematika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Prěnje wozjewjenje tuteje družiny bě w lěće 1753 pod mjenom (basionym) Salsola kali wot Carl von Linné w Species Plantarum.[1] Pod tutym mjenom družina słuša za dołhi čas k rodej Salsola L. s. l.

Po tym zo Salsola, na podkładźe nowšich molekulargenetisce podmurjowanych přepytowanjow tribus Salsoleae s. l., bu rozdźěleny, tuta družina bu do roda Kali Mill. (Syn.: Salsola sect. Kali Dum.) stajena.[2] Płaćiwe mjeno kalijoweho selenca w tutym rodźe je Kali turgida (Dumort.) Guterm. (Basionym: Salsola turgida Dumort., Fl. Belgica 23, 1827), dokelž najprjedy wužiwane mjeno Kali soda Moench na zakładźe staršeho, k priority woprawnjeneho homonyma Kali soda Scop., kotryž synonym wot Salsola soda je, njepłaćiwe je.[3] Ród Kali słuša dźensa do tribusa Salsoleae s. str.[2]

Kalijowy selenc wutwori zhromadnje z Kali tragus a druhim wusko přiwuznymi družinami Kali turgida-agregat (Salsola kali-agregat).[4] Wot někotrych awtorow bu tute rody tež jako poddružiny Salsola kali wobhladowane, tuž Kali turgida wotpowěduje jenož poddružinje Salsola kali subsp. kali. W rodźe Kali změni mjenowa priorita na mjeno Kali tragus, Kali turgida jako poddružina była přirjadowana.[3]

Nóžki[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. Carl von Linné: Species Plantarum. Band 1, Impensis Laurentii Salvii, Holmiae 1753, S. 222 Digitalizat
  2. 2,0 2,1 Hossein Akhani, Gerald Edwards, Eric H. Roalson: Diversification Of The Old World Salsoleae s.l. (Chenopodiaceae): Molecular Phylogenetic Analysis Of Nuclear And Chloroplast Data Sets And A Revised Classification. In: International Journal of Plant Sciences. Band 168, Nr. 6, 2007, S. 931–956, PDF-Datei.
  3. 3,0 3,1 Walter Gutermann: Notulae nomenclaturales 41–45. Neue Namen bei Cruciata und Kali sowie einige kleinere Korrekturen. In: Phyton (Horn). Band 51, Nr. 1, 2011, S. 98.
  4. Pertti Uotila, 2011: Chenopodiaceae (pro parte majore): Salsola kali – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity.

Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 354 (němsce)
  • Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 368 (němsce)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

Eksterne wotkazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Commons
Commons
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije