Budyski měr

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Budyski hród
Karta Pólskeje po Budyskim měrje

Budyski měr bě měrowe zrěčenje mjez kejžorom Swjateho romskeho mócnarstwa, Hendrichom II., a pólskim knježićelom Bolesławom Chrobrym.

Zrěčenje, kotrež so po iniciatiwje Hendricha II. njejapcy dnja 30. januara 1018 na Budyskim Hrodźe podpisa, skónči 15 lět trajacu wójnu mjez kejžorstwom a Pólskej a zdobom zwjazk, do kotrehož bě kejžor w lěće 1003 z pohanskimi Lutycami stupił. Zmóžni zhromadnu němsko-pólsku politiku napřećo Wuchodoromskemu (bycantiniskemu) mócnarstwu w zmysle restawracije (Zapado-)romskeho mócnarstwa.

Bolesław zdźerži sej hač do lěta 1031 zwadnu (Delnjo-)Łužisku marku a kraj serbskich Milčanow w dźensnišej Hornjej Łužicy. W tutym zwisku woženi so dnja 3. februara 1018 z Odu, najmłódšej dźowku Mišnjanskeho markhrabje Ekkeharda I.

W lěću 1018 zdoby Bolesław z pomocu němskich a madźarskich jednotkow krótkodobnje knjejstwo nad Kijewom, srjedźišćom Kijewskeje Rusy, zwotkelž hrožeše jako zwjazkar němsko-romskeho mócnarstwa bycantiniskemu kejžorej Basileiosej II.

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije