Arawkarija

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Arawkarija
Hałuzy chilskeje arawkarije (Araucaria araucana)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
wotrjad: Žiłowe rostliny (Tracheophyta)
podwotrjad: Symjeńcy (Spermatophytina)
rjadownja: Coniferopsida
rjad: Konifery (Coniferales)
swójba: Arawkarijowe rostliny (Araucariaceae)
ród: Arawkarija
wědomostne mjeno
Araucaria
Juss.
Sekcije
* Araucaria
  • Bunya
  • Intermedia
  • Eutacta
Wobdźěłać
p  d  w

Arawkarija (Araucaria) je ród ze swójby arawkarijowych rostlinow (Araucariaceae).

Wopis[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Stejnišćo[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Rozšěrjenje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Systematika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Ród Arawkarija (Araucaria) so do štyrjoch sekcijow rozrjaduje a wobsahuje 19 družinow:

  • Sekcija Araucaria (Syn.: Sekt. Colymbea): Z jenož dwěmaj družinomaj:
    • Brazilska arawkarija (Araucaria angustifolia): Ma jeje domiznu w južnoameriskich krajach Brazilska, Argentinska a Paraguay we wysokosćach wot 500 hač 1800, zdźěla hač 2300 metrow.
    • Chilska arawkarija (Araucaria araucana): Domizna su Andy južneje a centralneje Chilskeje a juhozapadneje Argentinskeje we wysokosćach mjez 950 a 1050 metrami.
  • Sekcija Bunya: Z jenož jednej družinu:
  • Sekcija Intermedia: Z jenož jednej družinu:
    • Araucaria hunsteinii: Endemit w sewjerowuchodnej Nowo-Gineji (Bulolo Tal) we wysokosćach wot 600 hač 2000 metrow.
  • Sekcija Eutacta: Z 15 družinami:
    • Nowoginejowa arawkarija (Araucaria cunninghamii): Z dwěmaj warjetetomaj:
      • A. cunninghamii var. cunninghamii: Wona je doma w Awstraliji w tropischen Küstenregenwald und subtropischen Regenwald wot sewjerneje Queensland hač Coffs Harbour w New South Wales, we wysokosćach mjez 0 a 1000 metrami.
      • A. cunninghamii var. papuana: Z arealom w zapadnej Nowej Gineji (Arfak Gebirge) we wysokosćach mjez 610 a 2400 metrami.
    • Araucaria bernieri: Endemit w Nowej Kaledonskej we wysokosćach wot 0 hač 700 metrow.
    • Araucaria biramulata: Endemit w Nowej Kaledonskej we wysokosćach mjez 300 a 1050 metrami.
    • Araucaria columnaris: Endemit w Nowej Kaledonskej w nižinje. Dla jara rjadneho zrósta so jako pyšnu rostlinu w tropiskich parkach plahuje.
  • Błahoč (Araucaria heterophylla) Plahuje so jako stwinu rostlinu za chłódne rumnosće; wona je na Norfolk-kupje w nižinje domjaca.
    • Araucaria humboldtensis: Endemit w Nowej Kaledonskej na Mt. Humboldt, Mt. Mou a Mt. des Sources we wysokosćach mjez 750 a 1500 metrami na kisałych pódach.
    • Araucaria laubenfelsii: Endemit w Nowej Kaledonskej na Mt. Mou, Mt. des Sources, Mt. Dzumac, Mt. Dou we wysokosćach mjez 400 a 1400 metrami.
    • Araucaria luxurians: Endemit w Nowej Kaledonskej podłu pobrjoze we wysokosćach mjze 200 a 1400 metrami.
    • Araucaria montana: Endemit w Nowej Kaledonskej w sewjernym dźělu kupy we wysokosćach mjez 200 a 1400 metrami.
    • Araucaria muelleri: Endemit w Nowej Kaledonskej na někotrych horach w južnym dźělu kupy we wysokosćach mjez 150 a 1400 metrami.
    • Araucaria nemorosa: Endemit w Nowej Kaledonskej w pobrjóžnym lěsu hač k maskimalnje 100 metram.
    • Araucaria rulei: Endemit w Nowej Kaledonskej w centrumje a juhu kupy we wysokosćach mjez 150 a 1150 metrami.
    • Araucaria schmidii: Endemiten w Nowej Kaledonskej jenož na Mt. Panie we wysokosćach 1500 hač 1630 metrow, rědko.
    • Araucaria scopulorum: Endemit w Nowej Kaledonskej na sewjerowuchodnym pobrjoze hač maksimalnje 300 metrow.
    • Araucaria subulata: Endemit w Nowej Kaledonskej z wjacorymi stejnišćemi we wysokosćach mjez 320 a 1900 metrami.

Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije