Lěsna truskalca
| Lěsna truskalca (Fragaria vesca) | |
| systematika | |
|---|---|
| Domena | Eukaryoty |
| Swět | Rostlinstwo |
| Eurosidy I | |
| porjad: | (Rosales) |
| swójba: | Róžowe rostliny (Rosaceae) |
| podswójba: | (Rosoideae) |
| ród: | Truskalca[1][2] (Fragaria) |
| družina: | Lěsna truskalca |
| wědomostne mjeno | |
| Fragaria vesca | |
| L. | |
Lěsna truskalca (Fragaria vesca) je rostlina ze swójby róžowych rostlinow. Dalšej serbskej ludowej mjenje stej pódtrawnica a potrjenica.
Lěsna truskalca je diploidna (2n=14) a njeje dźiwja forma zahrodneje truskalcy.
Wobsah |
Wopis [wobdźěłać]
Lěsna truskalca je zelišćowa, wjacelětna a zymozelena rostlina, kotraž docpěwa wysokosć wot 20 cm. Rostlina je kosmata a ma dołhe wuběžki z korjenjemi.
Łopjena [wobdźěłać]
Łopjena su trawuzelene, na pódźe stejace w rozeće, dołhostołpikowe, rukoformowje 3-dźělne z hrubje zubatymi dźělnymi łopješkami z dołhosću wot 2 hač 6 cm.
Kćenja [wobdźěłać]
Wona kćěje wot apryla hač do junija. Kćenja docpěwaja šěrokosć mjezy 1 a 1,5 cm a maja 5 běłych kćenjowych łopješkow. Kwětnistwo ma hač do 10 kćenjow a je podobne we formje na wokołk. Wosrjedź kćenja su něhdźe 20 žołtych stamenow. Krónowe łopješka su kulojte abo jejkojte.
Kćenja lěsneje truskalcy buchu wot insektow wopróšene.
Płody [wobdźěłać]
Płody su jednosymjenjowe worješki na brěčkatym kćenjowym spódku. Wone wobsahuja hač do 10 procentow cokora a chětro wjele mineralnych maćiznow.
Stejnišćo [wobdźěłać]
Wona rosće we swětłych lěsach, na pućowych kromach a pod kerčinami. Preferuje skerje wutkate pódy.
Rozšěrjenje [wobdźěłać]
Lěsna truskalca je w cyłej Europje a sewjernej Aziji rozšěrjena.
Podobna družina [wobdźěłać]
- Wysoka truskalca (Fragaria moschata) kotrejež kwětnistwo je 8- hač do 18-kćenjowe. Kćenja dosahuja šěrokosć mjezy 1,5 a 2,5 cm. Kćenjowe stołpiki su padorunje wotstajace kosmate.
Nóžki [wobdźěłać]
- ↑ Prawopisny słownik, Hornjoserbski słownik, ISBN 3-7420-1920-1, strona 525
- ↑ W internetowym słowniku: Erdbeere
Žórła [wobdźěłać]
- GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 181 (něm.)
- GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, stronje 182-183 (něm.)
- Naturführer Pflanzen und Tiere, Urania-Verlag Leipzig Jena Berlin, ISBN 3-332-00256-2, 1989, strona 80 (něm.)
- Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 60 (něm.)
- Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 86-87 (něm.)
- Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 152 (něm.)
- Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
- Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
- Rothmaler, W. et al.: Exkursionsflora von Deutschland, Band 1-4, Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg, Berlin (2002)