Wokrjes Sakska Šwica-Wuchodne Rudne hory

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
50.9213.87
Sakska Šwica-Wuchodne Rudne hory
Wopon Karta
Wopon wokrjesa Karta Němskeje, pozicija wokrjesa wuzběhnjena
Zakładne daty
zwjazkowy kraj SakskaSakska Sakska
zarjadniske sydło Pěrno
přestrjeń 1.653,64 km²
wobydlerstwo 246.204 (31. dec 2022)
hustosć zasydlenja 149 wob. na km²
awtowa značka PIR, DW, FTL, SEB
rozčłonkowanje 36 gmejnow
adresa zarjadnistwa Zehistaer Straße 9
01796 Pirna
webstrona www.landratsamt-pirna.de
krajny rada Michael Geisler (CDU)
Połoženje wokrjesa w Sakskej
KartaWokrjes Sewjerna SakskaLipskWokrjes LipskWokrjes Srjedźna SakskaKamjenicaWokrjes ŠwikawaBohotski wokrjesRudnohórski wokrjesWokrjes ZhorjelcWokrjes BudyšinDrježdźanyWokrjes MišnoWokrjes Sakska Šwica-Wuchodne Rudne horyBayerskaČěskaDurinskaSaksko-AnhaltskaBraniborskaPólska
Karta
Wobdźěłać
p  d  w

Wokrjes Sakska Šwica-Wuchodne Rudne hory (němsce Sächsische Schweiz-Osterzgebirge) je krajny wokrjes w južnej Sakskej, kotryž so po kónčinach na juh wot Drježdźan hač k čěskej hranicy wupřestrěwa.

Stawizny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Wokrjes nasta z wokrjesnej reformu 2008 w Sakskej 1. awgusta 2008 z dotalneju krajneju wokrjesow Sächsische Schweiz a Weißeritzkreis.

Wokrjesne sydło[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Sydło krajnoradoweho zarjada je Pěrno. Pěrno a něhdyše wokrjesne města Dippoldiswalde, Freital a Zebnica maja wosebity status wulkeho wokrjesneho města.

Politika[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Ze sakskej komunalnej wólbu 8. junija 2008 bu zestajenje noweho wokrjesneho sejma postajene a nowy krajny rada wuzwoleny. Prjedawši krajny rada něhdyšeho krajneho wokrjesa Sakska Šwica, Michael Geisler (CDU), je wólbu dobył. Po komunalnych wólbach 2014 je CDU ze 37 městnami dale najsylniša móc we wokrjesnym sejmje před Lěwicu z 13 městnami.

Strona Městna
CDU 37
Lěwica 13
Swobodni wolerjo 9
Alternatiwa za Němsku 8
SPD 6
NPD 5
FDP 4
Zwjazk 90/Zeleni 4
Dohromady 86

Města a gmejny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

(staw: 31. decembra 2022)

Města

  1. Altenberg (7.870)
  2. Bad Gottleuba-Berggießhübel (5.541)
  3. Dippoldiswalde, Wulke wokrjesne město (14.161)
  4. Dohna (6.249)
  5. Freital, Wulke wokrjesne město (39.558)
  6. Glashütte (6.657)
  7. Heidenau (16.884)
  8. Hohnstein (3.201)
  9. Kralowc (2.101)
  10. Liebstadt (1.268)
  11. Neustadt in Sachsen (11.888)
  12. Pěrno, Wulke wokrjesne město (39.054)
  13. Rabenau (4.448)
  14. Stadt Wehlen (1.549)
  15. Stołpin (5.559)
  16. Tharandt (5.471)
  17. Wilsdruff (14.551)
  18. Zebnica, Wulke wokrjesne město (9.522)
  19. Žandow (3.421)

Gmejny

  1. Bahretal (2.149)
  2. Bannewitz (11.142)
  3. Dohma (1.995)
  4. Dorfhain (1.089)
  5. Dürrröhrsdorf-Dittersbach (4.307)
  6. Gohrisch (1.760)
  7. Hartmannsdorf-Reichenau (979)
  8. Hermsdorf/Erzgeb. (772)
  9. Klingenberg (6.840)
  10. Kreischa (4.629)
  11. Lohmen (3.092)
  12. Müglitztal (1.910)
  13. Rathen, kupjele (347)
  14. Rathmannsdorf (920)
  15. Reinhardtsdorf-Schöna (1.298)
  16. Rosenthal-Bielatal (1.580)
  17. Struppen (2.442)

Zarjadniske zhromadźenstwa

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije