Ješćerći kobołk: Rozdźěl mjez wersijomaj

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Legobot (diskusija | přinoški)
S Bot: Migrating 16 interwiki links, now provided by Wikidata on d:q161099 (translate me)
S korektura, dodawk, wobraz
Rjadka 10: Rjadka 10:
|podswójba=[[Kobołkowe rostliny]] (Allioideae)
|podswójba=[[Kobołkowe rostliny]] (Allioideae)
|ród=[[Kobołk]]<ref>{{Prawopisny2005|strona=198}}</ref><ref>{{boehmak|titul=Knoblauch}}</ref> (Allium)
|ród=[[Kobołk]]<ref>{{Prawopisny2005|strona=198}}</ref><ref>{{boehmak|titul=Knoblauch}}</ref> (Allium)
|družina=[[Ješćerći kobołk]]
|družina=Ješćerći kobołk
|wědomostne mjeno=Allium scorodoprasum
|wědomostne mjeno=Allium scorodoprasum
|slědźer=[[Carl von Linné|L.]]
|slědźer=[[Carl von Linné|L.]]
Rjadka 16: Rjadka 16:
}}
}}


'''Ješćerći kobołk''' (''Allium scorodoprasum'') je rostlina ze podswójby [[Kobołkowe rostliny|kobołkowych rostlinow]] (''Allioideae'') znutřka [[Amarylisowe rostliny|amarylisowych rostlinow]] (''Amaryllidaceae'').
'''Ješćerći kobołk''' (''Allium scorodoprasum'') je rostlina z podswójby [[Kobołkowe rostliny|kobołkowych rostlinow]] (''Allioideae'') znutřka [[Amarylisowe rostliny|amarylisowych rostlinow]] (''Amaryllidaceae'').


== Wopis ==
== Wopis ==
Ješćerći kobołk je [[trajne zelo]], kotrež docpěwa wysokosć 60 hač do 100 cm. Rostlina wonje rozrybowanje kobołkojće.
Ješćerći kobołk je [[trajne zelo]], kotrež docpěje wysokosć 60 hač do 100 cm. Rostlina wonje rozrybowanje kobołkojće.


[[Łopjeno|Łopjena]] su linealne.
[[Łopjeno|Łopjena]] su linealne.


=== Kćenja ===
=== Kćenja ===
[[Dataja:Allium scorodoprasum.jpg|mini|left|[[Kwětnistwo]]]]
Kćěje wot junija hač do julija. Kwětnistwo wobsahuje wjele lehnjenskich cyblow a mało kćenjow. [[Kćenje|Kćenja]] docpěwaja dołhosć wot 4 hač do 5 mm a steja na stołpikach, kotrež su 2 hač 3-raz tak dołhe. Kćenjowe łopješka su něhdźe tak dołhe kaž stameny.
Kćěje wot junija hač do julija. [[Kwětnistwo]] wobsahuje wjele lehnjenskich cyblow a mało kćenjow. [[Kćenje|Kćenja]] docpěja dołhosć wot 4 hač do 5 mm a steja na stołpikach, kotrež su 2 hač 3-raz tak dołhe. Kćenjowe łopješka su něhdźe tak dołhe kaž stameny.


== Stejnišćo ==
== Stejnišćo ==
Rosće w łučinowych lěsach, włóžnych kerčinach, na mokrych łukach a kromach rowow. Preferuje wutkate a bazowe pódy na ćoplišich stejnišćach.
Rosće w łučinowych lěsach, włóžnych kerčinach, na mokrych łukach a kromach rowow. Ma radšo wutkate a bazowe pódy na ćoplišich stejnišćach.


== Rozšěrjenje ==
== Rozšěrjenje ==
Rjadka 42: Rjadka 43:
* Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
* Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
* Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
* Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

== Eksterne wotkazy ==
{{Commons|Allium scorodoprasum}}


[[Kategorija: Kobołkowe rostliny]]
[[Kategorija: Kobołkowe rostliny]]

Wersija wot 9. oktobra 2013, 16:45

Ješćerći kobołk
Ilustracija ješćerćeho kobołka (Allium scorodoprasum)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
  Monokotyledony
rjad: (Asparagales)
swójba: Amarylisowe rostliny (Amaryllidaceae)
podswójba: Kobołkowe rostliny (Allioideae)
ród: Kobołk[1][2] (Allium)
družina: Ješćerći kobołk
wědomostne mjeno
Allium scorodoprasum
L.
Wobdźěłać
p  d  w

Ješćerći kobołk (Allium scorodoprasum) je rostlina z podswójby kobołkowych rostlinow (Allioideae) znutřka amarylisowych rostlinow (Amaryllidaceae).

Wopis

Ješćerći kobołk je trajne zelo, kotrež docpěje wysokosć 60 hač do 100 cm. Rostlina wonje rozrybowanje kobołkojće.

Łopjena su linealne.

Kćenja

Kwětnistwo

Kćěje wot junija hač do julija. Kwětnistwo wobsahuje wjele lehnjenskich cyblow a mało kćenjow. Kćenja docpěja dołhosć wot 4 hač do 5 mm a steja na stołpikach, kotrež su 2 hač 3-raz tak dołhe. Kćenjowe łopješka su něhdźe tak dołhe kaž stameny.

Stejnišćo

Rosće w łučinowych lěsach, włóžnych kerčinach, na mokrych łukach a kromach rowow. Ma radšo wutkate a bazowe pódy na ćoplišich stejnišćach.

Rozšěrjenje

Wužiwanje

Nóžki

  1. Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 198.
  2. W internetowym słowniku: Knoblauch

Žórła

  • Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 70 (němsce)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

Eksterne wotkazy

Commons
Commons
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije