Srjedźne morjo
| Srjedźne morjo | |
|---|---|
Srjedźne morjo z krajnymi hranicami |
|
| Geografija | |
| połoženje | mjeze Sewjernej Afriku, Južnej Europu a Prědnjej Aziju |
| přitoki | Atlantik, Marmarske morjo, Nil, Ebro, Rhône, Cheliff, Po, a.w.d. |
| přibrjóžne sydlišća | Algier, Barcelona, Athen, Tel Aviv, Alexandria, a.w.d. |
| blisko ležace sydlišća | Kairo, Istanbul, Rom |
| Daty | |
| přestrjeń | 2.500.000 km² |
| wolumen | 4300000E9 km³ |
| hłubokosć | |
| přerězna | 1500 m |
| maksimalna | 5267 m |
| kupy | Sicilska, Sardiniska, Cypern, Korsika, Kreta, Malta, Mallorca, Capri, Lampedusa a znajmjeńša 4300 mjeńšich |
Srjedźne morjo (tež Srjedźozemske morjo) je morjo, kotrež leži na sewjernej zemskej połkuli mjez kontinentami Europa, Afrika a Azija. Wone wopřija płoninu něhdźe 2,5 mio km².
Srjedźne morjo je přez Gibraltarski přeliw w zapadźe z Atlantiskim oceanom, přez Dardanele, Marmarske morjo a Bosporus w sewjerowuchodźe z Čornym morjom a přez Suezski kanal z Čerwjenym morjom, tuž tež z Indiskim oceanom, zwjazane.
Na wodu najbohatšej přitokaj Srjedźneho morja stej Rhône w Francoskej a Nil w Egyptowskej. Nimo toho docpěje woda někotrych wulkich wuchodoeuropskich rěkow přez Bosporus Srjedźne morjo, kaž na přikład Dunaja, Dnjepra a Dona.
Kupy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
W Srjedźnym morju namakaja so wjele kupow, kotrež k rozdźělnym statam słušeja. Najwjetša kupa Srjedźneho morja je Sicilska, kotraž přisłuša k Italskej. Dalše wulke abo znate kupy su Sardiniska, Mallorca, Kreta, Capri, Lampedusa a Rhodos. W Egejskim a Jadranskim morju na wuchodźe Srjedźozemskeho morja je wosebje wjele kupow.
Přibrjóžne kraje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Přibrjohi Srjedźneho morja słušeja k cyłkownje 21 krajam, wot toho wósom čłonskich statow Europskeje unije. Přibrjóžne kraje su w směrje časnika Španiska, Francoska, Monako, Italska, Słowjenska, Chorwatska, Bosniska a Hercegowina, Čorna Hora, Albanska, Grjekska, Turkowska, Syriska, Libanon, Israel, Egyptowska, Libyska, Tuneziska, Algeriska a Marokko. Nimo toho ležitej kupowej stataj Malta a Cypernska w Srjedźnym morju. W samym zapadźe so britiski teritorij Gibraltar namaka.