Jakub Ticin: Rozdźěl mjez wersijomaj

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Freddyfresh (diskusija | přinoški)
Keine Bearbeitungszusammenfassung
Freddyfresh (diskusija | přinoški)
Keine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 1: Rjadka 1:
[[Image:Ticinius.jpg|thumb|250px|Ticinus na tehdyšim wobrazu]]
{{Infokašćik spisowaćel
{{Infokašćik spisowaćel
| mjeno = Jakub Ticin
| mjeno = Jakub Ticin

Wersija wot 23. decembra 2008, 12:31

Ticinus na tehdyšim wobrazu
Jakub Ticin
Datum narodźenja 1. awgusta 1656
Kulow
Datum smjerće 17. apryla 1693
Běłohród
Etnija Serb
Wobdźěłać
p  d  w

Jakub Ticin (je so narodźił 1. awgusta 1656 w Kulowje a zemrěł 17. apryla 1693 w Běłohródźe) bě serbski jezuit a rěčespytnik. Wón bě spisar prěnjeje hornjoserbskeje gramatiki a załožer nabožneho pismowstwa katolskich Serbow.

Po wukubłanju na šuli Budyskeho tachantstwa dźěše Ticin do Čěskeje, přistupi rjedźe jezuitow a započina studij na uniwersiće w Praze. Nimo jeho měšniskeho zastojnstwa zaběra wón so z wědomostnymi studijami k słówjanskim rěčam. Zakład jeho dźěła běše jemu wužiwany, serbski dialekt z Kulowa.

We Łužicy spěchowaše Ticin putnikowanje do Róžanta a spisa 1692 rozprawu wo z Róžećanskej Marijinej postawu zwjazanynmi legendami a nałožkami. W lěće 1693 zemrě wón na chorosći we wónje Turkow blisko Běłohroda, w kotrymž je so jako kapłan we wójsku princa Eugena wobdźělił.

1994 so městno w Kulowje po nim pomjenowa.

Spisy

  • Principia linguae wendicae quam aliqui wandalicam vocant. Praha 1679 (Jako nowoćišć wudaty wot Frida Michałka, Budyšin 1985).
  • Epitome Historiae Rosenthalensis, sive Compendiaria Narratio de Origine, ac Cultu pervetustae BV Mariae Statuae, in Pago Rosenthal Lusatiae superioris. Praha 1692.

Žórła

  • Alfons Frencl: Podłu klóšterskeje wody (1986), (2. přehladany a změnjeny nakład), str. 10
  • Sonja Wölke: Die Anfänge der sorbische Grammatikschreibung. In: Zeitschrift für Slawistik 43(1998), S. 286-293.
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije