Droždźij: Rozdźěl mjez wersijomaj
dodawk w ramiku projekta "Wutwar 2014" |
|||
Rjadka 17: | Rjadka 17: | ||
'''Droždźij''' ({{wrěči|de}} ''Drehsa'') je [[Hornja Łužica|hornjołužiska]] wjes z 258 wobydlerjemi<ref>staw: 31. decembra 2008; město Wóspork</ref> we wuchodźe [[Wokrjes Budyšin|Budyskeho wokrjesa]], kotraž słuša wot lěta 1994 k městu [[Wóspork]]ej. |
'''Droždźij''' ({{wrěči|de}} ''Drehsa'') je [[Hornja Łužica|hornjołužiska]] wjes z 258 wobydlerjemi<ref>staw: 31. decembra 2008; město Wóspork</ref> we wuchodźe [[Wokrjes Budyšin|Budyskeho wokrjesa]], kotraž słuša wot lěta 1994 k městu [[Wóspork]]ej. |
||
== Geografija == |
|||
Wjes leži na woběmaj bokomaj Droždźijskeje wody při jeje wustupje z hornjołužiskeje pahórčiny do nižiny. Lěsna dolina rěčki ma nade Droždźijom charakter skalneje wudrjeńcy z hač do 20 metrow wysokimi sćěnami z [[granodiorit]]a. Rěčka wužórli so z třoch žórłow na [[Wadecy|Wadečanskich]], [[Bukecy|Bukečanskich]] a [[Trjebjeńca|Trjebjeńčanskich]] honach a spaduje na 8,5 km dołhim běhu sylnje wot 288 na 154 metrow nad mórskej hładźinu. |
|||
Susodne wsy Droždźija su [[Worcyn (Wóspork)|Worcyn]] w sewjerozapadźe, [[Rodecy]] a [[Wawicy]] w juhowuchodźe, Wadecy w juhozapadźe a [[Kumšicy]] w zapadźe. |
|||
{| class="wikitable float-right" valign="top" |
|||
|+ Historiske mjena |
|||
! style="background:#efefef;" | lěto |
|||
! style="background:#efefef;" | mjeno |
|||
|- |
|||
| 1439 || Drosaw |
|||
|- |
|||
| 1474 || Drassaw, Drassow |
|||
|- |
|||
| 1569 || Dreschaw |
|||
|- |
|||
| 1572 || Drösse |
|||
|- |
|||
| 1615 || Dreße |
|||
|- |
|||
| 1747 || Drehsa |
|||
|- |
|||
| 1767 || Droždže |
|||
|- |
|||
| 1866 || Droždźij |
|||
|} |
|||
== Stawizny == |
|||
[[Dataja:Weißenberg Drehsa Wasserturm.jpg|thumb|left|upright|Wodarnja Droždźijskeho hrodu]] |
|||
Južnje Droždźija nadeńdźechu w lěsu wulke rownišćo ze zažneje [[železowa doba|železoweje doby]]. Wjeska załoži so jako serbske sydlišćo w dole, naspomni so pak k prěnjemu razej hakle w lěće 1400 zwisujo z wosobami z wěsteho ''Dresaw, Drosaw, Drasaw'' abo ''Draesaw''. Ryćerkubło tu w prěnich lětstotkach po zdaću njebě, tak zo naspomni so w lěće 1624 jenož jednotliwe kubło a 1658 wudwor. |
|||
W 18. lětstotku załoži so Droždźijske ryćerkubło, kiž měješe w slědowacymaj lětstotkomaj ležownostne knjejstwo we wjesce. Kubło wobsedźeše w lěće 1810 štyri konje, šěsć wołow, 20 kruwow, ćelatko, 200 wowcow a dwě swinjeći. W gmejnje bydlachu w tutym lěće 26 burskich swójbow, młynkaj, korčmar, kowar, blidar a sydom dnjowskich dźěłaćerjow. |
|||
1847 kupi [[Berlin]]ski bankownik Droždźijski hród. Dalši wobsedźer, wužiwajo hród jako lětne wočerstwjenišćo, da připrawjeć w druhej połojcy 19. lětstotka hrodowski park. Wot 1925 do 1934 słužeše kubło [[Pomorcy|Pomorčanskej]] ratarskej pospytowarni. Po [[druha swětowa wójna|druhej swětowej wójnje]] rozdźěli so na wosom nowoburskich dworow. W hródźe zaměstni so w NDRskich časach dźěsćownja „Liselotte Herrmann“. |
|||
=== Wjesne mjeno === |
|||
Wjesna mjeno je serbskeho pochada a přińdźe pak wot wosoboweho mjena ''Drož'' w zmysle „tón drohi“ (přirunaj swójbne mjeno ''Drožk''), pak wot [[droždźe|droždźow]]. W tym padźe by so na połoženje sydlišća w dolinje z błóćanej, hlinjanej – droždźam podobnej – pódu poćahowało.<ref>Ernst Eichler, Hans Walther: ''Historisches Ortsnamenbuch von Sachsen.'' Zwjazk I, Akademie Verlag, Berlin 2001, str. 213</ref> |
|||
== Wobydlerstwo == |
|||
[[Dataja:Weißenberg Drehsa Scheibenkreuzstein.jpg|thumb|upright|Křižny kamjeń při Wadečanskim puću]] |
|||
Po [[Arnošt Muka|Mukowej]] statistice měješe Droždźij we 1880tych lětach 304 wobydlerjow, mjez nimi 272 Serbow (89 %) a 32 Němcow.<ref>{{Černik|52}}</ref> [[Arnošt Černik]] zwěsći 1956 serbskorěčny podźěl wobydlerstwa Droždźijskeje gmejny wot jenož hišće 46,2 %.<ref>Ludwig Elle: ''Sprachenpolitik in der Lausitz.'' Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1995, str. 244.</ref> |
|||
W lěće 1925 bě mjez 309 wobydlerjemi 300 ewangelskich a sydom katolskich. Ewangelscy wěriwi přisłušeja znajmjeńša ze 16. lětstotka [[Hrodźišćo (Wóspork)|Hrodźišćanskej]] wosadźe. |
|||
== Zajimawostki == |
|||
Dwuposchodowe domske čo. 17 ze stołom w přizemju a walbowej třěchu steji pod pomnikoškitom. K dworej słuša něhdyša kowarnja ze stykami w hornim poschodźe. Juhozapadnje wsy so při Wadečanskim puću kamjentnej křižej namakataj. |
|||
== Wosobiny == |
== Wosobiny == |
Wersija wot 23. decembra 2014, 13:17
| ||
město: | Wóspork | |
zagmejnowanje: | 1994 | |
wobydlerstwo: | 258 (2008) | |
wobydlerstwo: | 236 (31. decembra 2023) | |
wysokosć: | 185 metrow n.m.hł. | |
51.17833333333314.566388888889185
| ||
póstowe čisło: | 02627 | |
předwólba: | 035876 | |
Droždźijski hród | ||
wikidata: Droždźij (Q18672393)
|
Droždźij (němsce Drehsa) je hornjołužiska wjes z 258 wobydlerjemi[1] we wuchodźe Budyskeho wokrjesa, kotraž słuša wot lěta 1994 k městu Wósporkej.
Geografija
Wjes leži na woběmaj bokomaj Droždźijskeje wody při jeje wustupje z hornjołužiskeje pahórčiny do nižiny. Lěsna dolina rěčki ma nade Droždźijom charakter skalneje wudrjeńcy z hač do 20 metrow wysokimi sćěnami z granodiorita. Rěčka wužórli so z třoch žórłow na Wadečanskich, Bukečanskich a Trjebjeńčanskich honach a spaduje na 8,5 km dołhim běhu sylnje wot 288 na 154 metrow nad mórskej hładźinu.
Susodne wsy Droždźija su Worcyn w sewjerozapadźe, Rodecy a Wawicy w juhowuchodźe, Wadecy w juhozapadźe a Kumšicy w zapadźe.
lěto | mjeno |
---|---|
1439 | Drosaw |
1474 | Drassaw, Drassow |
1569 | Dreschaw |
1572 | Drösse |
1615 | Dreße |
1747 | Drehsa |
1767 | Droždže |
1866 | Droždźij |
Stawizny
Južnje Droždźija nadeńdźechu w lěsu wulke rownišćo ze zažneje železoweje doby. Wjeska załoži so jako serbske sydlišćo w dole, naspomni so pak k prěnjemu razej hakle w lěće 1400 zwisujo z wosobami z wěsteho Dresaw, Drosaw, Drasaw abo Draesaw. Ryćerkubło tu w prěnich lětstotkach po zdaću njebě, tak zo naspomni so w lěće 1624 jenož jednotliwe kubło a 1658 wudwor.
W 18. lětstotku załoži so Droždźijske ryćerkubło, kiž měješe w slědowacymaj lětstotkomaj ležownostne knjejstwo we wjesce. Kubło wobsedźeše w lěće 1810 štyri konje, šěsć wołow, 20 kruwow, ćelatko, 200 wowcow a dwě swinjeći. W gmejnje bydlachu w tutym lěće 26 burskich swójbow, młynkaj, korčmar, kowar, blidar a sydom dnjowskich dźěłaćerjow.
1847 kupi Berlinski bankownik Droždźijski hród. Dalši wobsedźer, wužiwajo hród jako lětne wočerstwjenišćo, da připrawjeć w druhej połojcy 19. lětstotka hrodowski park. Wot 1925 do 1934 słužeše kubło Pomorčanskej ratarskej pospytowarni. Po druhej swětowej wójnje rozdźěli so na wosom nowoburskich dworow. W hródźe zaměstni so w NDRskich časach dźěsćownja „Liselotte Herrmann“.
Wjesne mjeno
Wjesna mjeno je serbskeho pochada a přińdźe pak wot wosoboweho mjena Drož w zmysle „tón drohi“ (přirunaj swójbne mjeno Drožk), pak wot droždźow. W tym padźe by so na połoženje sydlišća w dolinje z błóćanej, hlinjanej – droždźam podobnej – pódu poćahowało.[2]
Wobydlerstwo
Po Mukowej statistice měješe Droždźij we 1880tych lětach 304 wobydlerjow, mjez nimi 272 Serbow (89 %) a 32 Němcow.[3] Arnošt Černik zwěsći 1956 serbskorěčny podźěl wobydlerstwa Droždźijskeje gmejny wot jenož hišće 46,2 %.[4]
W lěće 1925 bě mjez 309 wobydlerjemi 300 ewangelskich a sydom katolskich. Ewangelscy wěriwi přisłušeja znajmjeńša ze 16. lětstotka Hrodźišćanskej wosadźe.
Zajimawostki
Dwuposchodowe domske čo. 17 ze stołom w přizemju a walbowej třěchu steji pod pomnikoškitom. K dworej słuša něhdyša kowarnja ze stykami w hornim poschodźe. Juhozapadnje wsy so při Wadečanskim puću kamjentnej křižej namakataj.
Wosobiny
- Měrćin Kerk (1896–1965), pjekarski mišter a kulturny prócowar, rodźeny w Droždźiju
- Jan Swora (1821–1912), wojnar a wjednik pobožnych lutherskich Serbow, rodźeny w Droždźiju
Žórła
- ↑ staw: 31. decembra 2008; město Wóspork
- ↑ Ernst Eichler, Hans Walther: Historisches Ortsnamenbuch von Sachsen. Zwjazk I, Akademie Verlag, Berlin 2001, str. 213
- ↑ Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 52. → wšě wjeski
- ↑ Ludwig Elle: Sprachenpolitik in der Lausitz. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1995, str. 244.
Wotkazaj
- Droždźij w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)