Frido Mětšk: Rozdźěl mjez wersijomaj
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
SKeine Bearbeitungszusammenfassung |
Link Serbska wyša šula (‚rozšěrjena‘ hakle wot 1959) |
||
Rjadka 1: | Rjadka 1: | ||
'''Frido Mětšk''' ([[němčina|němsce]] ''Alfred Mietzschke''; * [[4. oktobra]] [[1916]] w [[Annaberg-Buchholz|Annabergu]], † [[9. julija]] [[1990]] w [[Budyšin]]je) bě [[Serbja|serbski]] spisowaćel, stawiznar, přełožowar a wudawaćel. |
'''Frido Mětšk''' ([[němčina|němsce]] ''Alfred Mietzschke''; * [[4. oktobra]] [[1916]] w [[Annaberg-Buchholz|Annabergu]], † [[9. julija]] [[1990]] w [[Budyšin]]je) bě [[Serbja|serbski]] spisowaćel, stawiznar, přełožowar a wudawaćel. |
||
Mětšk studowaše wot 1937 do 1940 klasisku filologiju, stawizny a [[slawistika|slawistiku]] w [[Hala nad Solawu|Hali]] a [[Jena|Jenje]]. Mjez 1941 a 1945 bě wojak w [[Druha swětowa wójna|druhej swětowej wójnje]]. Po nawróće ze sowjetskeje wójnskeje jatby w lěće 1949 sta so z direktorom [[Serbski gymnazij |
Mětšk studowaše wot 1937 do 1940 klasisku filologiju, stawizny a [[slawistika|slawistiku]] w [[Hala nad Solawu|Hali]] a [[Jena|Jenje]]. Mjez 1941 a 1945 bě wojak w [[Druha swětowa wójna|druhej swětowej wójnje]]. Po nawróće ze sowjetskeje wójnskeje jatby w lěće 1949 sta so z direktorom [[Serbski gymnazij Budyšin|Serbskeje wyšeje šule]] w Budyšinje. Wot lěta 1955 dźěłaše Mětšk jako wědomostny sobudźěłaćer [[Serbski institut|Instituta za serbski ludospyt]] a wot lěta 1959 bě z nawodu [[Serbski kulturny archiw|Serbskeho kulturneho archiwa]]. W lěće 1960 dósta Frido Mětšk [[Myto Ćišinskeho]]. |
||
Wón je nan serbskeho komponista [[Juro Mětšk|Jurja Mětška]]. |
Wón je nan serbskeho komponista [[Juro Mětšk|Jurja Mětška]]. |
Wersija wot 9. měrca 2013, 15:40
Frido Mětšk (němsce Alfred Mietzschke; * 4. oktobra 1916 w Annabergu, † 9. julija 1990 w Budyšinje) bě serbski spisowaćel, stawiznar, přełožowar a wudawaćel.
Mětšk studowaše wot 1937 do 1940 klasisku filologiju, stawizny a slawistiku w Hali a Jenje. Mjez 1941 a 1945 bě wojak w druhej swětowej wójnje. Po nawróće ze sowjetskeje wójnskeje jatby w lěće 1949 sta so z direktorom Serbskeje wyšeje šule w Budyšinje. Wot lěta 1955 dźěłaše Mětšk jako wědomostny sobudźěłaćer Instituta za serbski ludospyt a wot lěta 1959 bě z nawodu Serbskeho kulturneho archiwa. W lěće 1960 dósta Frido Mětšk Myto Ćišinskeho.
Wón je nan serbskeho komponista Jurja Mětška.
Spisy
Beletristika
- Mojim Serbam. 1939 (zběrka basnjow, ilegalnje rozšěrjena)
- Ze žywjenja. 1944 (zběrka basnjow, ilegalnje rozšěrjena)
- Bjerduški. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1967 (lyrika a proza)
- Frido Mětšk. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1986 (zběrka basnjow)
Wubrane wědomostne spisy
- Do cuzeje zemje. Volk und Wissen, Berlin 1957 (historiska reportaža)
- Die brandenburgisch-preussische Sorbenpolitik im Kreise Cottbus vom 16. Jahrhundert bis zum Posener Frieden. (=Veröffentlichungen des Instituts für Slawistik, Band 25). Akademie Verlag, Berlin 1962
- Der kurmärkisch-wendische Distrikt. Ein Beitrag zur Geschichte der Territorien Bärwalde, Beeskow, Storkow, Teupitz und Zossen mit besonderer Berücksichtigung des 16. bis 18. Jahrhunderts (=Schriftenreihe des Instituts für Sorbische Volksforschung in Bautzen, Band 24). LND, Budyšin 1965.
- Die Stellung der Sorben in der territorialen Verwaltungsgliederung des deutschen Feudalismus (=Schriftenreihe des Instituts für sorbische Volksforschung in Bautzen, Band 43). LND, Budyšin 1968
- Mato Kosyk. LND, Budyšin 1985 (biografija)