Mjedwjedźe: Rozdźěl mjez wersijomaj
S →Klasifikacija: korektura |
dodawk |
||
Rjadka 1: | Rjadka 1: | ||
{{Infokašćik zwěrjo |
|||
{{Zwěrjo |
|||
|mjeno=Mjedwjedźe |
|mjeno=Mjedwjedźe |
||
|wobraz=Lightmatter Alaskan brownbear2.jpg |
|wobraz=Lightmatter Alaskan brownbear2.jpg |
||
|wulkosć=300px |
|wulkosć=300px |
||
|wopis wobraza=Mjedwjedź bruny (''Ursus arctos'') |
|wopis wobraza=[[Mjedwjedź bruny]] (''Ursus arctos'') |
||
|klasa=[[Cycaki]] (Mammalia) |
|klasa=[[Cycaki]] (Mammalia) |
||
|podklasa=(Eutheria) |
|podklasa=(Eutheria) |
||
Rjadka 31: | Rjadka 31: | ||
}} |
}} |
||
'''Mjedwjedźe''' ( |
'''Mjedwjedźe''' (''Ursidae'') su [[Cycaki|cycakowa swójba]] z porjada [[Rubježne zwěrjata|rubježnych zwěrjatow]] (''Carnivora''). K swójbje słuša 8 družinow. |
||
⚫ | |||
== Wopis == |
|||
⚫ | |||
Mjedwjedźe su rubježne zwěrjata, kotrež docpěja dołhosć wot něhdźe 1 m hač do nimale 3 m. Sančki su mjeńše hač sancy. Ćěło je masiwny, ale nohi su relatiwnje krótke a jara sylne. Jich wopuš je jara krótki a tohodla lědma widźomny. Mjedwjedźe maja małke wóčki a wuši. Jich koža je dołha a wiwlata. |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
Mjedwjedźe su wšožrački, z wuwzaćom wulkeho panda. |
|||
Traće nošnosće docpěje něhdźe 6 hač do 9 měsacow. Młodźata so jara małke narodźa z wažu mjez 230 a 450 g. |
|||
== Klasifikacija == |
== Klasifikacija == |
||
* Podswójba: '''pandy''' (''Ailuropodinae'') |
* Podswójba: '''pandy''' (''Ailuropodinae'') |
||
** Ród ''Ailuropoda'' |
** Ród ''Ailuropoda'' |
||
*** [[Wulki panda]], '''Wulki pandamjedwjedź''' (''Ailuropoda melanoleuca'') |
*** [[Wulki panda]], '''Wulki pandamjedwjedź''' (''Ailuropoda melanoleuca'') |
||
⚫ | |||
** Ród ''Ailurus'' |
|||
*** [[panda čerwjena]] (''Ailurus fulgens'') |
|||
⚫ | |||
** ''Arctodus'' |
** ''Arctodus'' |
||
*** [[ |
*** [[Krótkonosny mjedwjedź]] (''Arctodus simus'') † |
||
** ''Tremarctos'' |
** ''Tremarctos'' |
||
*** [[Brylaty mjedwjedź]] (''Tremarctos ornatus'') |
*** [[Brylaty mjedwjedź]] (''Tremarctos ornatus'') |
||
Rjadka 57: | Rjadka 59: | ||
*** [[Běły mjedwjedź]] (''Ursus maritimus'') |
*** [[Běły mjedwjedź]] (''Ursus maritimus'') |
||
*** [[Wuwlak]] (''Ursus thibetanus'') |
*** [[Wuwlak]] (''Ursus thibetanus'') |
||
Po nowšich žórłach [[čerwjeny panda]] (''Ailurus fulgens'') so nětko do swójskeje swójby zarjaduje. W někotrych žórłach słuša k swójbje [[bariki|barikow]] (''Procyonidae'') abo hromadu z wulkim panda k swójbje (''Ailuridae''). |
|||
== Galerija == |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Žórła == |
|||
* Meyers Taschenlexikon Biologie, In 3 Bänden, 1. zwjazk, ISBN 3-411-12013-4, strona 81 {{ref-de}} |
|||
== Eksterne wotkazy == |
== Eksterne wotkazy == |
Wersija wot 19. nowembra 2011, 18:30
Mjedwjedź bruny (Ursus arctos) | |
systematika | |
---|---|
domena | Eukaryoty |
swět | Zwěrina |
rjadownja: | Cycaki (Mammalia) |
podrjadownja: | (Eutheria) |
nadrjad: | Laurasiatheria |
rjad: | Rubježne zwěrjata (Carnivora) |
nadswójba: | (Canoidea) |
swójba: | Mjedwjedźe |
wědomostne mjeno | |
Ursidae | |
Fischer (1817) | |
Družiny | |
| |
rozšěrjenišćo | |
Orientaciska mapa dosaha wustupowanja mjedwjedźow | |
Mjedwjedźe (Ursidae) su cycakowa swójba z porjada rubježnych zwěrjatow (Carnivora). K swójbje słuša 8 družinow.
Wopis
Mjedwjedźe su rubježne zwěrjata, kotrež docpěja dołhosć wot něhdźe 1 m hač do nimale 3 m. Sančki su mjeńše hač sancy. Ćěło je masiwny, ale nohi su relatiwnje krótke a jara sylne. Jich wopuš je jara krótki a tohodla lědma widźomny. Mjedwjedźe maja małke wóčki a wuši. Jich koža je dołha a wiwlata.
Mjedwjedźe su wšožrački, z wuwzaćom wulkeho panda.
Traće nošnosće docpěje něhdźe 6 hač do 9 měsacow. Młodźata so jara małke narodźa z wažu mjez 230 a 450 g.
Klasifikacija
- Podswójba: pandy (Ailuropodinae)
- Ród Ailuropoda
- Wulki panda, Wulki pandamjedwjedź (Ailuropoda melanoleuca)
- Ród Ailuropoda
- Podswójba: krótkohłowne mjedwjedźe?? (Tremarctinae)
- Arctodus
- Krótkonosny mjedwjedź (Arctodus simus) †
- Tremarctos
- Brylaty mjedwjedź (Tremarctos ornatus)
- Arctodus
- Podswójba: mjedwjedźe (Ursinae)
- Helarctos
- Malajiski mjedwjedź (Helarctos malayanus)
- Melursus
- pyskatý mjedwjedź (Melursus ursinus)
- Ursus
- Baribal, Čorny mjedwjedź (Ursus americanus)
- Bruny mjedwjedź (Ursus arctos)
- Běły mjedwjedź (Ursus maritimus)
- Wuwlak (Ursus thibetanus)
- Helarctos
Po nowšich žórłach čerwjeny panda (Ailurus fulgens) so nětko do swójskeje swójby zarjaduje. W někotrych žórłach słuša k swójbje barikow (Procyonidae) abo hromadu z wulkim panda k swójbje (Ailuridae).
Galerija
-
Běły mjedwjedź (Ursus maritimus) je jenički mjedwjedź, kotryž přewažnje mjaso žra
-
Wulka panda (Ailuropoda melanoleuca) je jedna najbóle rědkich družinow mjedwjedźow
Žórła
- Meyers Taschenlexikon Biologie, In 3 Bänden, 1. zwjazk, ISBN 3-411-12013-4, strona 81 (němsce)
Eksterne wotkazy