Žołtojty kokorč: Rozdźěl mjez wersijomaj

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
formatěrowanje, wobraz, korektura, interwiki, dodawk po dalšimaj žórłomaj
Jotterbot (diskusija | přinoški)
S bot přidał: pl:Kokorycz żółta
Rjadka 41: Rjadka 41:


[[Kategorija: Kokrikowe rostliny]]
[[Kategorija: Kokrikowe rostliny]]

[[da:Gul Lærkespore]]
[[da:Gul Lærkespore]]
[[de:Gelber Lerchensporn]]
[[de:Gelber Lerchensporn]]
Rjadka 47: Rjadka 48:
[[it:Corydalis lutea]]
[[it:Corydalis lutea]]
[[nl:Gele helmbloem]]
[[nl:Gele helmbloem]]
[[pl:Kokorycz żółta]]
[[sv:Gul nunneört]]
[[sv:Gul nunneört]]

Wersija wot 2. nowembra 2009, 13:14

Žołtojty kokorč
Žołtojty kokorč (Pseudofumaria lutea)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
podrjadownja: (Ranunculidae)
rjad: (Ranunculales)
swójba: Makowe rostliny (Papaveraceae)
podswójba: Kokrikowe rostliny (Fumariaceae)
ród: Kokorč (Pseudofumaria)
družina: Žołtojty kokorč
wědomostne mjeno
Pseudofumaria lutea
(L.) DC.
Wobdźěłać
p  d  w

Žołtojty kokorč (Pseudofumaria lutea) je rostlina ze podswójby kokrikowych rostlinow (Fumarioideae) znutřka swójba makowych rostlinow (Papaveraceae).

W někotrych žórłach ma wědomostne mjeno Corydalis lutea.

Wopisanje

Žołtojty kokorč je trajne zelo, kotrež docpěwa wysokosć wot 15 hač 30 cm. Rostlina je sylnje rozhałuzowana.

Łopjena su dwójce hač trójce pjerite, na hornim boku zelene, na delnim boku šěrozelene.

Kćěje wot meje hač oktobra. Žołte, wotrohowane kćenja docpěwaja dołhosć wot 1,2 hač 2 cm a steja po pjećoch hač po pjatnaćoch w kićach. Keluškowe łopješka docpěwaja dołhosć wot 4 hač 6 mm a su zubate.

Stejnišćo

Rosće w murjowych škałobach z přesaknjenej wodu abo lockim zasćinjenjom.

Rozšěrjenje

Wužiwanje

Žórła

  • Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 146 jako Corydalis lutea
  • Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 316 jako Pseudofumaria lutea, Corydalis lutea
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije