Smělna

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Smělna
Schmölln
wjesny wopon
wjesny wopon
Smělna na karće Hornjeje Łužicy
Smělna na karće Hornjeje Łužicy
DEC
Smělna
Smělna
gmejna: Smělna-Póckowy
zagmejnowanje: 1994
wobydlerstwo: 1.093 (9. meje 2011)[1]
wysokosć: 290–315 metrow n.m.hł.
51.1226514.233056290–315
póstowe čisło: 01877
předwólba: 03594
Smělna
Smělna

Smělna (němsce Schmölln) je hornjołužiska wosadna wjes z 1.093 wobydlerjemi,[2] kotraž słuša ke gmejnje Smělna-Póckowy. Nadeńdźe so štyri kilometry wuchodnje Biskopic při hornim běhu Čornicy na samym juhu Budyskeho wokrjesa.

Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Wjes je typiski hornjołužiski łanowc a nadeńdźe so na sewjerozapadnej kromje Hornjołužiskich hór pod Klóšterskej horu (394 m) mjez Zemicami-Tumicami na sewjeru a Póckowami na juhu. Susodna wjes na wuchodźe je Trjechow. W Smělnej namaka so zastanišćo železniskeje čary Drježdźany–Žitawa.

Ležownostne mjena[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Michał Rostok naliči 1887 slědowace serbske ležownostne mjena: Smolica (tež Šmolica, die Dorfbach), Slěbornčanski młyn (Schliefermühle), Slěbornica (Silberbach), Łupno (die Laupe, bei Wölkau).[3]

Stawizny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Hornjosmělnjanske ryćerkubło a młynski hat wokoło 1850

Wjes naspomni so prěni raz w lěće 1359 jako Smollen a 1412 jako knježe sydło Smolin.[4] Serbska wjes na sewjeru dźensnišeje Smělneje wobsteješe pak prawdźepodobnje hižo we 8. lětstotku. Mjeno pochadźa wot smoły, štož so tež we wjesnym woponju wotbłyšćuje, hdźež je horjeka nalěwo smolernja widźeć. Smělna měješe hižo w 14. lětstotku wosadnu cyrkej a w 19. lětstotku samo dwě ryćerkuble – Hornjo- a Delnjosmělnjanske. Prěnja šula so 1735 zahaji.

Smělna je srjedźišćo ewangelskeje wosady, w kotrejž so hač do spěšneje industrializacije w druhej połojcy 19. lětstotka tež serbsce rěčeše. Posledni serbski farar w Smělnej bě Jan Awgust Sykora, kiž skutkowaše tam wot 1863 do 1899. Poslednje serbske Bože słužby běchu pak hižo 1880.

W lěće 1994 zjednoćichu so dotal samostatne gmejny Smělna, Póckowy a Trjechow do noweje gmejny Smělna-Póckowy.

Wobydlerstwo[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Po Mukowej statistice běchu wot 935 wobydlerjow Smělneje w lěće 1884 hišće 35 Serbow (4 %).[5] Po hamtskim ličenju měješe wjes w lěće 1925 hižo 1934 wobydlerjow, z nich 1796 ewangelskich a 110 katolskich. W samsnym lěće natwarichu we wsy mału katolsku cyrkej.

Wosobiny[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  • Jan Langa (1669–1727) – přełožer biblije do serbšćiny, 1704–10 farar w Smělnej
  • Jan Bjedrich Langa (1709–1757) – ewangelski farar, přełožowar nabožinskeho pismowstwa; w Smělnej narodźeny
  • Handrij Palman (1788–1862) – farar a wudawar prěnich serbskich Misionskich powěsćow; 1817–62 farar w Smělnej
  • Korla Herman Robert Rjeda (1816–1900) – ewangelski farar, prěni serbski protykar; w Smělnej narodźeny
  • Jan Awgust Sykora (1835–1921) – farar a awtor; 1863–99 posledni serbski farar w Smělnej

Wobrazy[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. staw: 9. meje 2011; Wuslědki censusa 2011 za Smělnu-Póckowy
  2. staw: 9. meje 2011; Wuslědki censusa 2011 za Smělnu-Póckowy
  3. Michał Rostok: Ležownostne mjena. W: ČMS 40 (1887), str. 3–50, tu str. 19 (digitalizat).
  4. Smělna w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
  5. Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954. → wšě wjeski

Wotkaz[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Smělna – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije