Polnica

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Polnica
Polnice, Polenz
We wudrjeńcy Polnicy
We wudrjeńcy Polnicy
ćeče přez Saksku
žórło pola Langburkersdorfa
(51° 0′ 42″ S, 14° 16′ 10″ W51.01166666666714.269444444444)
wysokosć 398 m
wuliw zjednoćenje ze Zebnicu pola Porschdorfa
(50° 56′ 35″ S, 14° 8′ 6″ W50.94305555555614.135Koordinaty: 50° 56′ 35″ S, 14° 8′ 6″ W)
wysokosć 150 m
spad rěki 7,92 m/km
dołhosć 31,3 km
přestrjeń rěčiny 104 km²

Polnica (čěsce Polnice, němsce Polenz) je prawy a dlěši přitok Lachsbacha w sewjernym dźělu Połobskich pěskowčin w Sakskej.

Běh[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Dolina Polnicy blisko Hohnsteina

Wona nastanje pola Langburkersdorfa při němsko-čěskej hranicy juhozapadnje hory Roubený (461 m) z dźewjeć žórlicow, kotrež so we wysokosći wot 363 metrow zjednoća. Horni běh Polnicy twori přirodnu hranicu mjez Hohwaldom na sewjeru a Sakskej Šwicu na juhu. Při běhu rěčki do zapadneho směra leža Langburkersdorf, město Neustadt w Sakskej a wjeska Polenz. Za wjesku twori Polnica wusku, hłuboku wudrjeńcu z wjele seklemi. Blisko Cunnersdorfa namaka so we łučinje Polnicy jedna z najwjetšich łukow z běłymi zwónčkami w cyłej Němskej, kotraž je wosebje w nalěću woblubowane wulětnišćo.

Blisko městačka Hohnstein wopušći rěčka pasmo łužiskeho zornowca a docpě Połobski pěskowc. Podoba doliny so naraz přeměni wot za zornowcowe krajiny typiskeje formy V do na kanjon podobneje wudrjeńcy z runopadnymi skalnymi sćěnami.

Po 31,3 kilometrach so Polnica blisko Porschdorfa ze Zebnicu do Lachsbacha zjednoći, kotryž so po dalšich třoch kilometrach do Łobja wuliwa.

Přiroda[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Horni dźěl doliny steji jako Polenztal pod krajinowym škitom, mjeztym zo słuša delni běh z wudrjeńcu do Narodneho parka Sakska Šwica.

W Polnicy je wot 1990tych lětach nimo pstruhi tež łosos znowa žiwy.

Wotkaz[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Polnica – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije