K wobsahej skočić

Měrćin Kral

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Měrćin Kral (pseudonym Zarěčanski, němsce Martin Krahl; * 15. meje 1872 w Klukšu, † 15. februara 1950 w Małym Wjelkowje) bě serbski wučer, stawiznar a rěčewědnik.

Narodźi so jako syn Klukšanskeho wučerja a kantora Handrija Krala. Po smjerći staršeju, jako bě Měrćin dźewjeć lět stary, přewza jeju wuj Michał Awgust Kral, wučer w Sokolcy pola Budyšina, zamołwitosć za Měrćina a jeho bratra Jana Božidara (* 1876). Wot 1886 do 1892 chodźeše Měrćin na Krajnostawski wučerski seminar w Budyšinje. Po wotzamknjenju dźěłaše najprjedy hač do 1895 jako pomocny wučer w Minakale, wot 1895 do 1933 bě potom šulski nawoda w Zarěču pola Njeswačidła. W lěće 1933 poda so na wuměnk a přesydli so do Ochranowskeje kolonije w Małym Wjelkowje.

Měrćin Kral bě woženjeny z dźowku Njeswačanskeho serbskeho lěkarja Kirschnera. Měještaj dweju synow, starši z njeju, Měrćin (* 1899) padny 1918 krótko do kónca Prěnjeje swětoweje wójny blisko Verduna.

Swoje wědomostne studije wěnowaše Kral serbskim stawiznam, wosebje serbskim wsam Hornjeje Łužicy, ale tež słowjanskej ludowědźe, mjenowědźe a serbskemu rěčespytej. Mjez 1924 a 1937 přinošowaše wjele kulturnostawizniskich nastawkow do Serbskich Nowin a Časopisa Maćicy Serbskeje, kaž tež w knižkomaj Stawizniske powěsće z našich serbskich wsow. Haješe styki z Historiskej komisiju Sakskeje a z Institutom za slawistiku w Lipsku. Kralowe wobšěrne pisomne zawostajenstwo leži w Serbskim kulturnym archiwje.

Měrćin Kral bě aktiwny Domowinjan a bě wjele lět předsyda Towarstwa pomocy za studowacych Serbow kaž tež Zjednoćenstwa serbskich wučerjow (1919–33), mjeztym zo bě jeho bratr Jan Božidar wot 1920 wyši šulski radźićel w Budyšinje. Nimo toho bě z lěta 1900 čłon Maćicy Serbskeje a wot 1922 sobustaw jeje wuběrka.

  • Stawizniske powěsće z našich serbskich wsow. Budyšin, 1935 a 1937
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije