K wobsahej skočić

Jihomoravský kraj

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
(ze strony „Južna Morawa” sposrědkowane)
49.0916.63
Juhomorawski kraj
Wopon Juhomorawskeho kraja
Wopon Juhomorawskeho kraja
Zakładne daty
přestrjeń 7.197 km²
wobydlerstwo 1.225.071 (1. jul 2024)[1]
hustosć zasydlenja 170 wob. na km²
sydło Brno
awtowa značka B
websydło kr-jihomoravsky.cz
center  w Čěskej (klikń na kartu!)Hlavní město Praha
center w Čěskej (klikń na kartu!)
Wobdźěłać
p  d  w

Jihomoravský kraj (serbsce Juhomorawski kraj) je jedyn ze štyrnaće krajow Čěskeje. Nadeńdźe so w juhowuchodnym dźělu republiki na južnej Morawje a ma něhdźe 1,2 milionaj wobydlerjow. Zarjadniske sydło a z něhdźe 380.000 wobydlerjemi zdobom najwjetše město je Brno.

Jihomoravský kraj mjezuje z Pardubickim a Olomouckim krajom na sewjeru, Zlinskim na wuchodźe, ze Słowakskej na juhowuchodźe, z Delnjej Rakuskej na juhu a z Vysočinu na zapadźe. Wobsteji ze 672 gmejnow w sydom wokrjesach. Najwažnišej rěce w kraju stej Morawa, lěwy přitok Dunaja a Dyje (němsce Thaya) při hranicy z Awstriskej.

Ke krajej słušeja slědowace wokrjesy (čěsce okres):

Přehlad wokrjesow
okrespřestrjeń (km²)gmejny (města)
Okres Blansko (BK)862116 (8)
Okres Brno-město (BM, BS, BZ)2301 (1)
Okres Brno-venkov (BO, BI)1499187 (13)
Okres Břeclav (BV)103863 (9)
Okres Hodonín (HO)109982 (8)
Okres Vyškov (VY)87679 (5)
Okres Znojmo (ZN)1591144 (5)
cyłkownje7.197672 (49)

Wokrjesy hraja wot lěta 2003 jenož hišće statistisku rólu a nimaja wjace zarjadnisku funkciju.

Najwjetše města Juhomorawskeho kraja su:

město wobydlerstwo
1. januara 2023[2]
Brno 396.101
Znojmo 34.146
Břeclav 24.544
Hodonín 23.805
Vyškov 20.426
Blansko 20.174
Boskovice 11.996
Kyjov 10.844
Veselí nad Moravou 10.642
Kuřim 11.263
  1. Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 7. 2024 (online). Český statistický úřad.
  2. Český statistický úřad – Ličby wobydlerstwa čěskich gmejnow dnja 1. januara 2023 (PDF; 602 KB)
 Commons: Jihomoravský kraj – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije