Indiska

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
2178
Republika Indiska
hesło

Satyameva Jayate
(„Wěrnosć sama dobudźe“)

zakładne daty:
swójske mjeno भारत गणराज्य
Bhārat Ganarājya

Republic of India

stolica Nowy Delhi
přestrjeń 3.287.590 km²
wobydlerstwo 1.251.695.584 (2015)[1]
hustosć 380,7 wob./km²
forma knježerstwa parlamentariska zwjazkowa republika
hłowa stata prezident
Ram Nath Kovind
šef knježerstwa ministerski prezident
Narendra Modi
měna indiska rupija
hamtska rěč hindišćina, jendźelšćina a dalšich 21 rěčow
hymna Vandē Mātaram‬
časowe pasmo UTC+5:30
njewotwisnosć 15. awgusta 1947 wot Zjednoćeneho kralestwa
Top Level Domain .in
telefon +91
Połoženje Indiskeje na zemi
KartaEgyptowskaTuneziskaLibyskaAlgeriskaNigerijaKamerunDemokratiska republika KongoMosambikTansanijaKenijaSomalijaDźibutiEritrejaSudanRuandaUgandaBurundiMalawiEtiopiskaJužny SudanCentralnoafriska republikaČadNigerJemenOmanZjednoćene arabske emiratySawdi-ArabskaIrakIranKuwaitKatarBahrainIsraelSyriskaLibanonJordaniskaCypernskaTurkowskaAfghanistanTurkmenistanPakistanGrjekskaItalskaMaltaFrancoskaPortugalskaŠpaniskaMauritiusRéunionMayotteKomorySeychelleMadagaskarSri LankaIndiskaIndoneskaBangladešLudowa republika ChinaNepalBhutanMyanmarKanadaGrönlandskaIslandskaMongolskaNorwegskaŠwedskaFinskaIrskaZjednoćene kralestwoNižozemskaBelgiskaDanskaŠwicarskaAwstriskaNěmskaSłowjenskaChorwatskaČěskaSłowakskaMadźarskaPólskaRuskaLitawskaLetiskaEstiskaBěłoruskaMoldawskaUkrainaSewjerna MakedonskaAlbanskaČorna HoraBosniska a HercegowinaSerbiskaBołharskaRumunskaGeorgiskaAzerbajdźanArmenskaKazachstanUzbekistanTadźikistanKirgiskaRuskaZjednoćene statyMalediwyJapanskaSewjerna KorejaJužna KorejaChinska republikaSingapurAwstralskaMalajzijaBruneiFilipinyThailandskaVietnamLaosKambodźaIndiskaWuchodny TimorPapuwa-Nowa GinejaSalomony
Karta
Wobdźěłać
p  d  w

Indiska je wulki njewotwisny stat w južnej Aziji na indiskim subkontinenće. Je zwjazkowa republika z 28 zwjazkowymi statami a sydom zwjazkowymi teritorijemi. Indiska je multietniski kraj a z wjace hač 1,25 miliardami wobydlerjow druhi najwjetši stat swěta po wobydlerstwje. Tež po přestrjeni słuša k dźesać najwjetšim krajam.

W lěće 1947 sta so Indiska njewotwisna wot Zjednoćeneho kralestwa, wostanje pak čłon Commonwealtha.

W hindišćinje rěka kraj Bhārat, mjeno w europskich rěčach pochadźa wot rěki Indus.

Geografija[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Mjezuje z Pakistanom na sewjerozapadźe, z Chinskej a z Nepalom na sewjerowuchodźe a z Bangladešom na wuchodźe. Na sewjeru je Himalaja přirodna hranica kraja, w juhu wobdawa Indiski ocean strony. Susodne kraje w oceanje su Sri Lanka a Malediwy.

Najwjetše metropolowe kónčiny w Indiskej su Delhi, Mumbai (prjedy Bombay), Kolkata (Kalkutta), Chennai (Madras), Bengaluru (Bangalore), Hyderabad, Ahmedabad a Pune.

Rěče[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

W Indiskej so wjace hač 400 rěčow rěči. Wjetšina Indičanow rěči indoariske rěče. Z nich je hindišćina najwažniša. Na juhu Indiskeje so přewažnje drawidske rěče rěča, na přikład tamilšćina. 21 rěčow je oficielnje připóznate.
72% su Indoariske rěče.
25% su Drawidske rěče.

Druhe w Indiskej wužiwane rěče su Awstro-aziske rěče kaž Santali a Tibeto-burmaske rěče kaž Manipuri.

Klima[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Wjedro na subkontinenće je prěnjorjadnje wot dešćoweho časa (monsuna) wotwisne. Wón započina kónc meje při pobrjoze Kerale w juhozapadźe Indiskeje połkupy a ćehnje w běhu přichodneho połdra měsaca do sewjerowuchodneho směra přez kraj.

Wosebje w pralěsowych kónčinach w sewjerowuchodźe a w Bengalskej nižiny móže w tutym času k ćežkim powodźenjam přińć, a při kromje Himalaje njejsu wotwalenja hory zrědka. Spočatk septembra je sewjer přewažnje bjez dešća, ale traje dalšej měsacaj doniž so tež mróčele na južnym Dekkanje a w Kerali njezminu.

Wuchodny pobrjóh Andry Pradeša a Tamil Nadu kaž tež južna Kerala dožiwja mjez oktobrom a decembrom dla sewjerozapadneho monsuna hišće druhi dešćowy čas.

Administratiwne dźělenje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Indiska republika je rozdźělena do 28 zwjazkowych statow a 7 teritorijow.

Zwjazkowe staty[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

Zwjazkowe staty Indiskeje
AP Andra Pradeš
AR Arunačal Pradeš
AS Asam
BR Bihar
CG Čatisgar
GA Goa
GJ Gudźarat
HP Himačal Pradeš
HR Harjana
JH Dźarkand
JK Dźamu a Kašmir
KA Karnataka
KL Kerala
MH Maharaštra
ML Megalaja
MN Manipur
MP Madja Pradeš
MZ Mizoram
NL Nagaland
OR Orisa
PB Pandźab
RJ Radźastan
SK Sikkim
TN Tamil Nadu
TR Tripura
UA Utar Ančal
UP Utar Pradeš
WB Zapadna Bengalska

Zwjazkowe teritorije[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

AN Andamany a Nikobary
CH Čandigar
DD Daman a Diu
DL Delhi
DN Dadra a Nagar Haveli
LP Lakšadwip
PY Pudučeri (prjedy Pondicherry)

Žorła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

  1. CIA World Factbook: Trochowanje za 2015

Wotkaz[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]

 Commons: Indiska – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije